Halloween

Piatok. Počas nudného IT cvičenia na seminári som bol pozvaný na Halloween party. Kamarátka Ramona ju organizovala doma s kamarátmi a moje váhanie prebila informáciou o pripravovanom punči. Dostal som dokonca nakreslenú mapu ako sa na miesto konania dostať, čím mi došli potencionálne výhovorky.
Hneď pri príchode mi vrazil niekto do ruky punč a začal som sa zoznamovať s duchom, elfom, mŕtvou čašníčkou, neskôr slaninou, volským okom, Jokerom a kopou ďalších. Púšťali sme Arcade Fire z MacBooku, tancovali a pili. Neskôr ma niekto odchytil, že podľa nemeckej tradície (väčšina obyvateľov domu bola tejto národnosti) musím skúsiť... vodku so šumienkou. Postup je nasledovný: nasypať šumienku do úst, kopnúť k nej panáka vodky, poriadne zatriasť hlavou a prehltnúť. Čakal som chuťové odflashovanie, miesto toho to malo len nepríjemne sladkú chuť. Vidieť moju tvár v kŕči sa teda nepodarilo.
Čo sa ale podarilo bol make-up, ktorý som musel podstúpiť, keďže som nemal masku. Biela farba spolu s čiernou a umelá krv dokážu narobiť divy aj s takým xichtom ako je ten môj. Evidencia na Facebooku.
Párty potom začala riadne fičať. Rád by som vám ju popísal, ale to by som najskôr musel sám vedieť ako to presne bolo:) Nech je ako chce, ráno som sa zobudil v cudzom oblečení na cudzom gauči. Keď som otvoril oči, zistil som, že sa nachádzam vedľa Umy Thurman z Pulp Fiction. Druhé prekvapenie bolo, že modrovlasá elfka je v skutočnosti blond. Svorne sme si dali Nurofen a pohár vody, typické párty raňajky. Prekvapujúce bolo, že ma nerezali oči, keďže som spal so šošovkami (vytiahol som si ich až večer, po viac ako 40 hodinách).
Absolútne lepkavá dlážka bola znakom dobrej párty. Okrem skla, cigariet a bordelu sme na nej našli aj prsty, oči a pavúky. Mňam. Utierať ju bolo fuj.

Na raňajky sme sa vyšuchtali von. Chceli sme ísť do Globe, ale stojac pred ním sme zistili, že vyhorel dva dni dozadu. Pohľad na vyhorený podnik bol celkom zaujímavý. Zaparkovali sme teda do maličkej kaviarne, ako vystrihnutej zo začiatku minulého storočia. Staručké telefóny, gramofón, swing a jazz, obsluha v dobových šatách. A tá najlepšia káva a jedlo aké sa dá v sobotu ráno (o druhej poobede) zohnať.
Potom sme sa odšuchtali naspäť domov, pozerali výborne zlý film zo zlatých 80s a zlé zlé zlé francúzske Bratstvo vlka. Po večery sme sa vyhrabali znova von. Osadenstvo domu do pubu a ja konečne domov. Konečne. Doma som nespal od štvrtku, vlastne štyri dni.

Zajtra nemám prednášku ani seminár, takže pravdepodobne ostávam doma. Dokonca mi prišli výplaty, takže už je isté, že v novembri neskrachujem;) A možno dostanem príspevok na životné náklady:) V každom prípade som už o šesť týždňov doma a aktuálne sa mám moc dobre.