Dnes to so mnou už bolo zlé. Včera som si nepozrel rozvrh a tak som bol dnes o hodinu skôr v škole. Podarilo sa mi odovzdať dve eseje (dokopy tvoria tretinu výslednej známky), to bol vrchol dnešného dňa. Radosť trvala asi štyri sekundy.
Na ceste domov som sa prebudil z driemania v autobuse a stal sa svedkom bitky, priamo z exkluzívneho miesta v autobuse v upper decku s kvalitným výhľadom. O pár minút som zistil, že nech sa už stalo čokoľvek, na ulici sa bil šofér autobusu v ktorom som sedel s nejakým smradom. Kopa chlapov ich od seba trhala, tiekla aj krv, dav ľudí, no so mnou to nepohlo. Vystúpil som a odkráčal si počkať na iný spoj.
Doma som začal rátať ako ušetriť, keďže aj pri dobrej viere som o dva týždne na mizine (skúšam s tým niečo spraviť). Vyšlo mi to len na redukciu jedla, teda lepšie povedané jeho pestrosti. Už teraz nemám nič sladké a najneskôr do nedele nebudem mať nič. Zase do obchodu. (O pár týždňov mám dostať príspevok na živobytie, keďže som si bral student loan, ale stále nič neprichádza.)
No a práve pred chvíľou som sa pristihol pri tom ako uvažujem o tom, čo by som robil, keby vyhorel dom v ktorom bývam. Za predpokladu, že by som vyviazol živý. To, že ma tu nasiera Excel (akákoľvek verzia) práve vtedy, keď to fakt nepotrebujem sa ani neoplatí zmieňovať.
No čo, aspoň že nehlásia dážď.
utorok 11. novembra 2008
nedeľa 9. novembra 2008
upcoming event
... powered by BSM, LF UK a FA STU
bonus numero 1: mame aj titulny hip hop track :D na poziadanie poslem, pustam si to asi miliontykrat :D
bonus numero 2: brakdanceri su z KREMNICE :D :D
piatok 7. novembra 2008
V krátkosti...
Dnes len veľmi stručne a jasne :)
Celý týždeň som zasvätila akademickým povinnostiam, latinčine a anatómii. Objavila som skvelé sójové mlieko, ktoré musí aj tých najzarytejších priaznivcov živočíšnych proteínov presvedčiť ku konzumácii rastlinných bioproduktov.
Včera večer som v Prime (podnik, ktorý mi až nostalgicky pripomína Maják) s Luckou P. dohodla skvelú akciu na utorkový večer. Pracovný názov je Stretávka tohtoročných maturantov z Gymnázia Partizánske, ktorí študujú / pracujú v Bratislave. Totiž, zistili sme, že je nás tam neskutočne veľa ale vídame sa stále len tí istí a o ostatných nemáme prakticky nijaké info. A to sa snáď zmení. Nakoľko to organizačne zastrešujú dve Lucie, budúcnosť spomínanej udalosti je diskutabilná, ale veď koniec koncov – čas ukáže :)
A mimochodom, pri Inchebe je lunapark, tak sa medici chystajú okrášliť ho svojou prítomnosťou.
Čo z toho vyplýva pre vás, drahí priatelia? Držte nám palce na pondelkových zápočtovkách, doprajte nášmu stretávkovému eventu veľa zdaru a dúfajte, že na kolotočoch nám nebude veľmi zle. A ja vám za odmenu prajem pekný týždeň.
Celý týždeň som zasvätila akademickým povinnostiam, latinčine a anatómii. Objavila som skvelé sójové mlieko, ktoré musí aj tých najzarytejších priaznivcov živočíšnych proteínov presvedčiť ku konzumácii rastlinných bioproduktov.
Včera večer som v Prime (podnik, ktorý mi až nostalgicky pripomína Maják) s Luckou P. dohodla skvelú akciu na utorkový večer. Pracovný názov je Stretávka tohtoročných maturantov z Gymnázia Partizánske, ktorí študujú / pracujú v Bratislave. Totiž, zistili sme, že je nás tam neskutočne veľa ale vídame sa stále len tí istí a o ostatných nemáme prakticky nijaké info. A to sa snáď zmení. Nakoľko to organizačne zastrešujú dve Lucie, budúcnosť spomínanej udalosti je diskutabilná, ale veď koniec koncov – čas ukáže :)
A mimochodom, pri Inchebe je lunapark, tak sa medici chystajú okrášliť ho svojou prítomnosťou.
Čo z toho vyplýva pre vás, drahí priatelia? Držte nám palce na pondelkových zápočtovkách, doprajte nášmu stretávkovému eventu veľa zdaru a dúfajte, že na kolotočoch nám nebude veľmi zle. A ja vám za odmenu prajem pekný týždeň.
nedeľa 2. novembra 2008
Halloween
Piatok. Počas nudného IT cvičenia na seminári som bol pozvaný na Halloween party. Kamarátka Ramona ju organizovala doma s kamarátmi a moje váhanie prebila informáciou o pripravovanom punči. Dostal som dokonca nakreslenú mapu ako sa na miesto konania dostať, čím mi došli potencionálne výhovorky.
Hneď pri príchode mi vrazil niekto do ruky punč a začal som sa zoznamovať s duchom, elfom, mŕtvou čašníčkou, neskôr slaninou, volským okom, Jokerom a kopou ďalších. Púšťali sme Arcade Fire z MacBooku, tancovali a pili. Neskôr ma niekto odchytil, že podľa nemeckej tradície (väčšina obyvateľov domu bola tejto národnosti) musím skúsiť... vodku so šumienkou. Postup je nasledovný: nasypať šumienku do úst, kopnúť k nej panáka vodky, poriadne zatriasť hlavou a prehltnúť. Čakal som chuťové odflashovanie, miesto toho to malo len nepríjemne sladkú chuť. Vidieť moju tvár v kŕči sa teda nepodarilo.
Čo sa ale podarilo bol make-up, ktorý som musel podstúpiť, keďže som nemal masku. Biela farba spolu s čiernou a umelá krv dokážu narobiť divy aj s takým xichtom ako je ten môj. Evidencia na Facebooku.
Párty potom začala riadne fičať. Rád by som vám ju popísal, ale to by som najskôr musel sám vedieť ako to presne bolo:) Nech je ako chce, ráno som sa zobudil v cudzom oblečení na cudzom gauči. Keď som otvoril oči, zistil som, že sa nachádzam vedľa Umy Thurman z Pulp Fiction. Druhé prekvapenie bolo, že modrovlasá elfka je v skutočnosti blond. Svorne sme si dali Nurofen a pohár vody, typické párty raňajky. Prekvapujúce bolo, že ma nerezali oči, keďže som spal so šošovkami (vytiahol som si ich až večer, po viac ako 40 hodinách).
Absolútne lepkavá dlážka bola znakom dobrej párty. Okrem skla, cigariet a bordelu sme na nej našli aj prsty, oči a pavúky. Mňam. Utierať ju bolo fuj.
Na raňajky sme sa vyšuchtali von. Chceli sme ísť do Globe, ale stojac pred ním sme zistili, že vyhorel dva dni dozadu. Pohľad na vyhorený podnik bol celkom zaujímavý. Zaparkovali sme teda do maličkej kaviarne, ako vystrihnutej zo začiatku minulého storočia. Staručké telefóny, gramofón, swing a jazz, obsluha v dobových šatách. A tá najlepšia káva a jedlo aké sa dá v sobotu ráno (o druhej poobede) zohnať.
Potom sme sa odšuchtali naspäť domov, pozerali výborne zlý film zo zlatých 80s a zlé zlé zlé francúzske Bratstvo vlka. Po večery sme sa vyhrabali znova von. Osadenstvo domu do pubu a ja konečne domov. Konečne. Doma som nespal od štvrtku, vlastne štyri dni.
Zajtra nemám prednášku ani seminár, takže pravdepodobne ostávam doma. Dokonca mi prišli výplaty, takže už je isté, že v novembri neskrachujem;) A možno dostanem príspevok na životné náklady:) V každom prípade som už o šesť týždňov doma a aktuálne sa mám moc dobre.
Hneď pri príchode mi vrazil niekto do ruky punč a začal som sa zoznamovať s duchom, elfom, mŕtvou čašníčkou, neskôr slaninou, volským okom, Jokerom a kopou ďalších. Púšťali sme Arcade Fire z MacBooku, tancovali a pili. Neskôr ma niekto odchytil, že podľa nemeckej tradície (väčšina obyvateľov domu bola tejto národnosti) musím skúsiť... vodku so šumienkou. Postup je nasledovný: nasypať šumienku do úst, kopnúť k nej panáka vodky, poriadne zatriasť hlavou a prehltnúť. Čakal som chuťové odflashovanie, miesto toho to malo len nepríjemne sladkú chuť. Vidieť moju tvár v kŕči sa teda nepodarilo.
Čo sa ale podarilo bol make-up, ktorý som musel podstúpiť, keďže som nemal masku. Biela farba spolu s čiernou a umelá krv dokážu narobiť divy aj s takým xichtom ako je ten môj. Evidencia na Facebooku.
Párty potom začala riadne fičať. Rád by som vám ju popísal, ale to by som najskôr musel sám vedieť ako to presne bolo:) Nech je ako chce, ráno som sa zobudil v cudzom oblečení na cudzom gauči. Keď som otvoril oči, zistil som, že sa nachádzam vedľa Umy Thurman z Pulp Fiction. Druhé prekvapenie bolo, že modrovlasá elfka je v skutočnosti blond. Svorne sme si dali Nurofen a pohár vody, typické párty raňajky. Prekvapujúce bolo, že ma nerezali oči, keďže som spal so šošovkami (vytiahol som si ich až večer, po viac ako 40 hodinách).
Absolútne lepkavá dlážka bola znakom dobrej párty. Okrem skla, cigariet a bordelu sme na nej našli aj prsty, oči a pavúky. Mňam. Utierať ju bolo fuj.
Na raňajky sme sa vyšuchtali von. Chceli sme ísť do Globe, ale stojac pred ním sme zistili, že vyhorel dva dni dozadu. Pohľad na vyhorený podnik bol celkom zaujímavý. Zaparkovali sme teda do maličkej kaviarne, ako vystrihnutej zo začiatku minulého storočia. Staručké telefóny, gramofón, swing a jazz, obsluha v dobových šatách. A tá najlepšia káva a jedlo aké sa dá v sobotu ráno (o druhej poobede) zohnať.
Potom sme sa odšuchtali naspäť domov, pozerali výborne zlý film zo zlatých 80s a zlé zlé zlé francúzske Bratstvo vlka. Po večery sme sa vyhrabali znova von. Osadenstvo domu do pubu a ja konečne domov. Konečne. Doma som nespal od štvrtku, vlastne štyri dni.
Zajtra nemám prednášku ani seminár, takže pravdepodobne ostávam doma. Dokonca mi prišli výplaty, takže už je isté, že v novembri neskrachujem;) A možno dostanem príspevok na životné náklady:) V každom prípade som už o šesť týždňov doma a aktuálne sa mám moc dobre.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)