Dnes to so mnou už bolo zlé. Včera som si nepozrel rozvrh a tak som bol dnes o hodinu skôr v škole. Podarilo sa mi odovzdať dve eseje (dokopy tvoria tretinu výslednej známky), to bol vrchol dnešného dňa. Radosť trvala asi štyri sekundy.
Na ceste domov som sa prebudil z driemania v autobuse a stal sa svedkom bitky, priamo z exkluzívneho miesta v autobuse v upper decku s kvalitným výhľadom. O pár minút som zistil, že nech sa už stalo čokoľvek, na ulici sa bil šofér autobusu v ktorom som sedel s nejakým smradom. Kopa chlapov ich od seba trhala, tiekla aj krv, dav ľudí, no so mnou to nepohlo. Vystúpil som a odkráčal si počkať na iný spoj.
Doma som začal rátať ako ušetriť, keďže aj pri dobrej viere som o dva týždne na mizine (skúšam s tým niečo spraviť). Vyšlo mi to len na redukciu jedla, teda lepšie povedané jeho pestrosti. Už teraz nemám nič sladké a najneskôr do nedele nebudem mať nič. Zase do obchodu. (O pár týždňov mám dostať príspevok na živobytie, keďže som si bral student loan, ale stále nič neprichádza.)
No a práve pred chvíľou som sa pristihol pri tom ako uvažujem o tom, čo by som robil, keby vyhorel dom v ktorom bývam. Za predpokladu, že by som vyviazol živý. To, že ma tu nasiera Excel (akákoľvek verzia) práve vtedy, keď to fakt nepotrebujem sa ani neoplatí zmieňovať.
No čo, aspoň že nehlásia dážď.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára