Dobre teda. Niekto chce vedieť, ako sa mám? Budem stručná, jasná a výstižná :)
Moje novinky:
1) Pred týždňom v piatok som sa zobudila (nezvyčajne) na budík, ktorý som omylom nastavila o hodinu skôr. Sadla som si na posteli a nohy mi čľupli priamo do vody. Nie, nesnívala som. Áno, do vody. V celom našom byte v Nitre bola vrstva (v priemere asi 5-centimetrová - nemáme úplne rovné podlahy) vody (vraj H2O, teplotou si nie som istá, ale bola dosť horúca). Že vraj odtrhnutá hadička v kúpeľni. Len jedno nechápem-prečo sme prepána tú vodu upratovali? Mohli sme založiť úžasné kúpele... na treťom poschodí naozaj akurát.
2)Minulú stredu som desne pokazila písomku z predmetu zvaného morfológia ruského jazyka. Aj keď medzi tými FX by som mala byť rada, že som vôbec prešla. Síce nechápem systém učenia sa 60-tich cvičení naspamäť, ale som predsa len naivný nedouk a po pár rokoch (ak toľko zvládnem) na našej univerzite sa mi hlava určite vyjasní. Dovtedy mienim po večeroch hrať karty a nezaťažovať sa s prílišným učením, ktoré aj tak ničomu nepomôže.
3)Neviem sa rozhodnúť čo mám robiť cez leto. Buď pracovať s polkou mojej rodiny bez pocitu viny (no s pocitom, že prídem o všetko, čo bude na Slovensku in the meantime), alebo pracovať sama (s pocitom osamelosti a zatiaľ neviem kde), alebo nepracovať vôbec. Ale túto možnosť napriek mojej všeobecne známej lenivosti vylučujem. Poradíte niekto?
4)Momentálne potláčam sklamanie. Prehrali sme s Bieloruskom a s Maďarskom to tiež nebolo vôbec slávne. A v utorok večer by som mala ísť skoro spať, ak nechcem vidieť, ako prehráme s Kanadou. Pravdepodobne to nie je ani zďaleka veľký problém, ale je to strašne frustrujúce, či nie?
5)Kam do toho všetkého zapadajú moje skúšky? Neviem. Budú ťažké. Má ma to trápiť?
Bolo mi potešením :)
PS1.Viac sa môžete dozvedieť face-to-face.
PS2.Ozvite sa!!!!!!!!!!!!!!!!
nedeľa 26. apríla 2009
streda 22. apríla 2009
Všetci sme hybernovali
Chudák náš blog. Vyhladovaný na smrť, takmer bez života.
To sa všetci tak totálne učíme, či sme už aj pozabudli,že tu je?
Tak len v s skratke. Ako sa všetkým darí? Nejako sa mi zdá, že nás zmietajú choroby, tlaky školské, psychické a iné.. Aspoň, že to slnko svieti a máme konečne leto.
U mňa ešte také jaroleto, ale budiš. Rád by som zvestoval nejakú prudkú novinku, ale veľmi nie je akú. Semester sa končí budúci týždeň, čo je len pozitívne. Voľby voliteľných predmetov na jarný semester o rok príliš nevyšli, tí hajzli väčšinu užitočných vecí neotvárali. Inak znova zapúšťam vlasy na tarzana, od Vianoc som sa nebol dať strihať a myslím, že to dám až doma. Pekné časy pre všetkých, ktorí nemali radi moj ostatný krátky účes (nezabudol som. a ani vám to nezabudnem. nikdy:).
Ste na rade, aspoň pár riadkov ako sa vám darí!
To sa všetci tak totálne učíme, či sme už aj pozabudli,že tu je?
Tak len v s skratke. Ako sa všetkým darí? Nejako sa mi zdá, že nás zmietajú choroby, tlaky školské, psychické a iné.. Aspoň, že to slnko svieti a máme konečne leto.
U mňa ešte také jaroleto, ale budiš. Rád by som zvestoval nejakú prudkú novinku, ale veľmi nie je akú. Semester sa končí budúci týždeň, čo je len pozitívne. Voľby voliteľných predmetov na jarný semester o rok príliš nevyšli, tí hajzli väčšinu užitočných vecí neotvárali. Inak znova zapúšťam vlasy na tarzana, od Vianoc som sa nebol dať strihať a myslím, že to dám až doma. Pekné časy pre všetkých, ktorí nemali radi moj ostatný krátky účes (nezabudol som. a ani vám to nezabudnem. nikdy:).
Ste na rade, aspoň pár riadkov ako sa vám darí!
piatok 6. februára 2009
Veci, ktoré som nikdy nerobila
Ako odpoveď na Matúšov blogpost prispievam aj ja svojou troškou do mlyna a z hĺbky duše sa vám zverujem so zoznamom vecí, ktoré som z rôznych príčin nikdy vo svojom živote nerobila.
- nikdy v živote som nepomohla staršej žene s ťažkými taškami.
- nikdy v živote som si nezafarbila vlasy, nedala spraviť melír, skrátka, farba mojich vlasov je už 18 rokov a niekoľko mesiacov priam panensky nedotknutá.
- nikdy v živote som neusporiadala divokú narodeninovú párty u nás doma v štýle "sme decká z Miami".
- nikdy v živote som nečítala Pottera, Eragona, Narniu, Terryho Pratchetta. Ani jeden diel. Je to divné??
- nikdy v živote som si neurobila relaxačný kúpeľ vo vani s kopou peny, horúcou vodou, tlmeným svetlom dvadsiatich sviečok a upokojujúcou hudbou.
- nikdy v živote som si neobliekla sieťované pančuchy.
- nikdy v živote som nešoférovala, nejazdila na koni, skateboarde, snowboarde, terénnej štvorkolke... vlastne, za celý svoj život som si osedlala len bicykel, lyže a korčule :D
- nikdy v živote (ani ako malé dieťa) som nechcela doma chovať psíka.
- nikdy v živote som nejedla čokoládu s morskou soľou a pritom je to vraj TAKÉÉÉ mňam!!!
- nikdy v živote som nebola v situácii, kedy by som musela poskytnúť niekomu prvú pomoc.
- nikdy v živote som nebola zamilovaná na jeseň. Jeseň je jedna veľká depka. Lásky čas je inokedy.
- nikdy v živote som nepila kyslé mlieko. A nechcem na tom nič meniť.
- nikdy v živote som nevyhodila smeť z okna.
- nikdy v živote som nemala obuté vysoké sexi čierne kožené čižmy s 12 centimetrovým opätkom.
- nikdy v živote som neprebaľovala bábätko.
- nikdy v živote sa mi nepodarilo bezpečne a úspešne vyloviť fialového morského ježka. Všade boli len tí tuctoví zelenosiví!
- nikdy v živote som nenakupovala nábytok.
- nikdy v živote som sa necítila komfortne v buse č. 39.
- nikdy v živote som nepoužila elektrický holiaci strojček.
- nikdy v živote sa mi nepodarilo odhadnúť človeka na prvý krát.
- nikdy v živote som sa neprihovorila neznámemu symatickému mladému mužovi v MHD (aj keď sa z neho neskôr vykľuľ revo :D napríklad).
- nikdy v živote som nebola vonku bez toho, aby moji rodičia vedeli presne s kým idem, kam idem, koľko tam budem a kedy sa vrátim.
- nikdy v živote ma nepoštípala ani včela ani osa.
- nikdy v živote som nevarila podľa konkrétneho receptu z kuchárskej knihy. Milujem experimenty :)
- nikdy v živote som nedokázala držať jazyk za zubami, hlavne vtedy, kedy by sa to naozaj patrilo.
Veci, čo som nikdy neurobil
Pred pár dňami som na internete čítal príspevok na blogu o veciach, čo autor nikdy v živote neurobil alebo sa mu iným spôsobom nestalo. Veľmi inšpiratívne čítanie ma dohnalo až k vlastnej úvahe. Je ťažké "spomenúť" si na veci, ktoré sa vám nikdy nestali, no predsa som si spomenul na 25 vecí:
• nikdy v živote mi nikto nevrazil ani nedal facku
• nikdy v živote som neležať v nemocnici, nemal infúziu, narkózu ani výplach žalúdka
• nikdy v živote som nikomu nenapísal list
• nikdy v živote som nepil absinth ani pivo s borovičkou alebo rumom
• nikdy v živote som nejedol sushi, tzatziki, halászlé ani nepil žinčicu
• nikdy v živote som nebol na štadiónovom koncerte
• nikdy v živote som nepremokol do nitky ani som sa nekúpal v oceáne
• nikdy v živote som sa poriadne nenaučil ručičkové hodiny
• nikdy v živote ma nikto neprepadol ani krivo neobvinil
• nikdy v živote som nebol v severnej ani východnej Európe
• nikdy v živote som neletel balónom, vrtuľníkom ani ničím iným okrem lietadla
• nikdy v živote som nemal nič zlomené
• nikdy v živote mi nebolo zle z jedla
• nikdy v živote som nebol sfajčený, i keď som sa o to viac krát pokúšal
• nikdy v živote som nič nevyhral ale ani nežobral
• nikdy v živote som nevidel Slovensko má talent, Drišľakoviny, Modré z neba, Krimi noviny, celý futbalový, hokejový či akýkoľvek iný zápas
• nikdy v živote som nevidel Krstného otca, Cassablancu, Mrázika, Winnetoua, Fight Club, Madagaskar ani celý porno film
• nikdy v živote som nehral hazardné hry. online ani offline.
• nikdy v živote som neusmrtil stavovca ani nevidel nijakého umrieť
• nikdy v živote som sa nedepiloval ani nebol v soláriu
• nikdy v živote som nemal ozajstnú masáž, nebol som ani v kúpeľoch
• nikdy v živote som nesurfoval, neliezol na umelej stene, nehral hokej
• nikdy v živote som sa netopil a nikdy mi nešlo o život
• nikdy v živote som nikomu vulgárne nevynadal
• nikdy v živote som neodišiel z kina pred skončením filmu
A čo vy? Čo z tohto ste zažili/nezažili? A ako vyzerá váš zoznam?
• nikdy v živote mi nikto nevrazil ani nedal facku
• nikdy v živote som neležať v nemocnici, nemal infúziu, narkózu ani výplach žalúdka
• nikdy v živote som nikomu nenapísal list
• nikdy v živote som nepil absinth ani pivo s borovičkou alebo rumom
• nikdy v živote som nejedol sushi, tzatziki, halászlé ani nepil žinčicu
• nikdy v živote som nebol na štadiónovom koncerte
• nikdy v živote som nepremokol do nitky ani som sa nekúpal v oceáne
• nikdy v živote som sa poriadne nenaučil ručičkové hodiny
• nikdy v živote ma nikto neprepadol ani krivo neobvinil
• nikdy v živote som nebol v severnej ani východnej Európe
• nikdy v živote som neletel balónom, vrtuľníkom ani ničím iným okrem lietadla
• nikdy v živote som nemal nič zlomené
• nikdy v živote mi nebolo zle z jedla
• nikdy v živote som nebol sfajčený, i keď som sa o to viac krát pokúšal
• nikdy v živote som nič nevyhral ale ani nežobral
• nikdy v živote som nevidel Slovensko má talent, Drišľakoviny, Modré z neba, Krimi noviny, celý futbalový, hokejový či akýkoľvek iný zápas
• nikdy v živote som nevidel Krstného otca, Cassablancu, Mrázika, Winnetoua, Fight Club, Madagaskar ani celý porno film
• nikdy v živote som nehral hazardné hry. online ani offline.
• nikdy v živote som neusmrtil stavovca ani nevidel nijakého umrieť
• nikdy v živote som sa nedepiloval ani nebol v soláriu
• nikdy v živote som nemal ozajstnú masáž, nebol som ani v kúpeľoch
• nikdy v živote som nesurfoval, neliezol na umelej stene, nehral hokej
• nikdy v živote som sa netopil a nikdy mi nešlo o život
• nikdy v živote som nikomu vulgárne nevynadal
• nikdy v živote som neodišiel z kina pred skončením filmu
A čo vy? Čo z tohto ste zažili/nezažili? A ako vyzerá váš zoznam?
pondelok 26. januára 2009
Matúš má bubon!
Celá story dúfam neskôr, ale: bubon bol nájdený v noci asi o pol tretej ráno (ak mi pamäť slúži). Ležal na autobusovej zastávke neďaleko squat house a drum'n'base klubu. Veľa zábavy bolo v tú noc. A tu je môj nový miláčik.
Zvrchu. Pekne vypoužívaný a dopísaný.
Zospodu. Sexi plastový so železnými retiazkami.
A na boku s múdrymi nálepkami. Koniec Izraelskej okupácie. Koniec okupácie Iraku...
...nesmie chýbať útok na Shell...
...a množstvo ďalších múdrostí.
Pekný úlovok, nie?
Zvrchu. Pekne vypoužívaný a dopísaný.
Zospodu. Sexi plastový so železnými retiazkami.
A na boku s múdrymi nálepkami. Koniec Izraelskej okupácie. Koniec okupácie Iraku...
...nesmie chýbať útok na Shell...
...a množstvo ďalších múdrostí.
Pekný úlovok, nie?
streda 14. januára 2009
Lucka vyzvala, treba konať!
Zdravím všetkých!
Lucka vyzvala ozvať sa, je hriechom nekonať. Ja teda tiež, len tak, v bodoch:
... ako všetkým, aj mne graduje skúškové. Písomnú mám síce len jednu, budúci pondelok, ale vynahrádzam si to semestrálkami. Za dva dni sa mi podarila veľká esej, od lovu kníh v škole až po krásne vytlačenú a odovzdanú prácu. Ak ma nechválite vy, chválim sa sám:)
... Čo mi pripomína, že dnes som sa päť hodín s kamarátkou moril s Data Analysis. V knižnici trávim už pomaly viac času ako doma, čoskoro to však skončí, tak ešte tých pár dní dám.
... Matúš aj trošku pracuje, včera bol na jednej posh výročnej udalosti niekde v prdelákove v podzemí:) Podčiarknuté, zhrnuté: jedenásť hodín na nohách, šesť sendvičov, jedna pralinka a prvé tips v živote. Ju-húú, i keď 15 libier nespasí.
... Dnes som sa zase dostal na stretnutie s ľuďmi zo songkick.com, kde budem pravdepodobne pracovať. V maličkom byte slúžiacom ako office sa tlačilo asi dvanásť ľudí, tak sme na rozhovor vypadli do neďalekej kaviarne. Moja prvá káva tento rok, celkom sa držím. Čo sa plodov našej práce týka, budem pracovať v hudobnom internetovom start-upe, po dvoch týždňoch skúšobnej doby možno aj plat dostanem:) Nechcem nič zarieknuť a predčasne sa tešiť, no vyzerá to nádejne.
... Takže takto o týždeň v pondelok mi začínajú dva týždne bez školy, kalendár napovedá pomerne eventful obdobie.
...Uvidíme, rok sa začína. A keďže sa mi nepodarilo osobne, tak aspoň takto: Všetkým prajem šťastný a úspešný rok!
Lucka vyzvala ozvať sa, je hriechom nekonať. Ja teda tiež, len tak, v bodoch:
... ako všetkým, aj mne graduje skúškové. Písomnú mám síce len jednu, budúci pondelok, ale vynahrádzam si to semestrálkami. Za dva dni sa mi podarila veľká esej, od lovu kníh v škole až po krásne vytlačenú a odovzdanú prácu. Ak ma nechválite vy, chválim sa sám:)
... Čo mi pripomína, že dnes som sa päť hodín s kamarátkou moril s Data Analysis. V knižnici trávim už pomaly viac času ako doma, čoskoro to však skončí, tak ešte tých pár dní dám.
... Matúš aj trošku pracuje, včera bol na jednej posh výročnej udalosti niekde v prdelákove v podzemí:) Podčiarknuté, zhrnuté: jedenásť hodín na nohách, šesť sendvičov, jedna pralinka a prvé tips v živote. Ju-húú, i keď 15 libier nespasí.
... Dnes som sa zase dostal na stretnutie s ľuďmi zo songkick.com, kde budem pravdepodobne pracovať. V maličkom byte slúžiacom ako office sa tlačilo asi dvanásť ľudí, tak sme na rozhovor vypadli do neďalekej kaviarne. Moja prvá káva tento rok, celkom sa držím. Čo sa plodov našej práce týka, budem pracovať v hudobnom internetovom start-upe, po dvoch týždňoch skúšobnej doby možno aj plat dostanem:) Nechcem nič zarieknuť a predčasne sa tešiť, no vyzerá to nádejne.
... Takže takto o týždeň v pondelok mi začínajú dva týždne bez školy, kalendár napovedá pomerne eventful obdobie.
...Uvidíme, rok sa začína. A keďže sa mi nepodarilo osobne, tak aspoň takto: Všetkým prajem šťastný a úspešný rok!
Resuscitujem
Výzvu doktora nemožno nechať bez odozvy, preto sa podujmem rozprúdiť život na našom blogu.
NeWs
... Lucka našla na wikipedii rozobratý deviaty diel x- tej série doktora Housea, čo ju mimoriadne prekvapilo. Viem, že wiki je bezodná studnica poznatkov, ale toto je ozaj moc.
... s ľahkosťou obratného obra sa približujem ku koncu týždňa, rozumej aj ku koncu skúšok
... po včerajšej oslave, ktorú som poctila svojou účasťou asi na štvrť hodinky, musí umývať riady jediný mužský člen nášho bytíka, ktorý s ňou mal najmenej spoločné, lebo oslavovala spolubývajúca, ktorá sa na riady vykašlala a radšej zdrhla domov, pri čom zabudla vziať kôš so sebou (a že ľudia vekom rozumnejú...23 je asi priskoro na múdrosť)
... bodrel na entú
A všEličO inšé
Veštica by povedala pravdepodobne nasledovné: vidím cestu (chytám sa domov zo školy) a bude komplikovaná (10 cm ľadu na cestách a tri prestupy – cukrland- BA-NR-PE).
Nechce sa mi učiť, myslieť, skúšať vymámiť výsledky z politológie. Predsavzatia som si nedávala. A vysávať budem nadrzovku len okolo mojej postele.
Keďže som emotívne a trpezlivostne vyprahnutá, končím a na rade ste vy všetci, ktorí sú na blogu len menom.
Nasledujte ideu Hayeka. Buďte aktívni.
See ya
štvrtok 11. decembra 2008
Zastav sa a neprežiješ
Už pár dní som mal v pláne zablogovať, ale nejako mi to stále nevychádzalo. Teraz, o 2:43 ráno miestneho času som sa konečne odhodlal. Písať udalosti posledných dní by bolo zbytočne obšírne a radšej vás tým budem nudiť o týždeň osobne:). Preto dnes len o dnešnom dni.
Samozrejmé raňajky, na ktoré míňam majetok, cereálie s ovosom a mandľami (tento týždeň) spolu so zeleným čajom s brusnicami odštartovali môj deň. Šiel som na poslednú prednášku tohto roku (that's right, baby!!) a vlastne aj tohto semestra. Na konci som sa dozvedel výsledky z mojich dvoch assignmentov, esejí z Trendov v spoločnosti. Ak ma klikáte na Facebooku, tak už viete, že som dostal 71 a 72 percent, najlepší a tretí najlepší výsledok z ročníka (odhadujem aspoň dvesto ľudí). Kto by si chcel rypnúť prečo nemám nad 90 percent, tak tu platí, že 7O+ je výborné Áčko s tým, že prekročiť 80% je v podstate nemožné;) Kurna, taaaak ma to potešilo! Neveril som vlastným očiam a hľadal som niekde zradu.. Keďže som ale žiadnu nenašiel, natešený som volal domov mame pochváliť sa (nevravte, že nerobievate niečo podobné).
Z knižnice som si vzal Advertising Now! Online, hrubočiznú knihu s jasnou témou. Mňam čítanie do metra;)
Pri dverách domu ma čakal balíček z Amazonu (Matúš riešil tohtoročné nákupy cez internet a za sedem minút mal pokoj) a mesačný výpis z účtu, ktorý ma tentokrát neuviedol do depresie, keďže som mal stále pridobrú náladu. Zuzkin oznam, že ma príde počkať na letisko a jej skvelá správa, že príde aj s Luckou, ani nemohla prísť viac vhod! Už sa na vám veľmi teším baby!
Samozrejme sa potom ponáhľam na vlak do práce do centra medzinárodného mraveniska, priamo k Temži, kde som si odmakal deväť hodín. Ale akých! Prekrásny historický priestor, komorná vianočná párty pre sto ľudí (áno, to je komorná večera, desať stolov. Veľká party je sedemsto ľudí. No ani to nie je tak veľa ako sa zdá.) a absolútna pohoda. Počas prestávky sme si pekne naložili taniere a ako správny ja, skončilo v mojom žalúdku zo päť pečených kuracích stehien (tá časť ´bližšie k telu´ hh), doplnené kilom zeleniny, zemiakovej kaše a pečených zemiakov. Potom ešte tanier ovocia, káva, čokoládové bonbóny a zmrzlina. Až sa mi zahmlievalo pred očami od trávenia. To je pocit!
O jednej v noci sme s chalanmi rozmlátili obrovskú ľadovú sochu hviezdy na podstavci, ktorá bola dekoráciou na párty. Pekne sme ju vytiahli von a naložili do nej jak sa patrí. Skúste niekedy rozmlátiť ľadovú sochu, je to skvelý rockerský pocit!
O pol druhej som nasadol do taxíka a odfrčal domov, kde som bol za rekordnú pol hodinu. Londýn je maličký, keď cestujete v noci autom. Dajú sa vidieť prázdne ulice.
No a teraz som tu, dopisujem post, je štvrť na štyri ráno a líham si na osem hodín do postele, pretože zajtra treba zase robiť do školy, skočiť do sprchy a potom na deväť hodín do práce. V piatok a sobotu pôjdem mimo Londýn - do Mercedes Benz World. Pravdepodobne nejaký superluxusný showroom. Necháme sa prekvapiť. Dobrú noc, miláčikovia!
PS. Prikladám fotku tej venue, nechutne ukradnutú z internetu. Vyzeralo to tam ešte lepšie, keďže vonku bola tma a na stoloch horeli v majestátnych stojanoch sviečky:)
Samozrejmé raňajky, na ktoré míňam majetok, cereálie s ovosom a mandľami (tento týždeň) spolu so zeleným čajom s brusnicami odštartovali môj deň. Šiel som na poslednú prednášku tohto roku (that's right, baby!!) a vlastne aj tohto semestra. Na konci som sa dozvedel výsledky z mojich dvoch assignmentov, esejí z Trendov v spoločnosti. Ak ma klikáte na Facebooku, tak už viete, že som dostal 71 a 72 percent, najlepší a tretí najlepší výsledok z ročníka (odhadujem aspoň dvesto ľudí). Kto by si chcel rypnúť prečo nemám nad 90 percent, tak tu platí, že 7O+ je výborné Áčko s tým, že prekročiť 80% je v podstate nemožné;) Kurna, taaaak ma to potešilo! Neveril som vlastným očiam a hľadal som niekde zradu.. Keďže som ale žiadnu nenašiel, natešený som volal domov mame pochváliť sa (nevravte, že nerobievate niečo podobné).
Z knižnice som si vzal Advertising Now! Online, hrubočiznú knihu s jasnou témou. Mňam čítanie do metra;)
Pri dverách domu ma čakal balíček z Amazonu (Matúš riešil tohtoročné nákupy cez internet a za sedem minút mal pokoj) a mesačný výpis z účtu, ktorý ma tentokrát neuviedol do depresie, keďže som mal stále pridobrú náladu. Zuzkin oznam, že ma príde počkať na letisko a jej skvelá správa, že príde aj s Luckou, ani nemohla prísť viac vhod! Už sa na vám veľmi teším baby!
Samozrejme sa potom ponáhľam na vlak do práce do centra medzinárodného mraveniska, priamo k Temži, kde som si odmakal deväť hodín. Ale akých! Prekrásny historický priestor, komorná vianočná párty pre sto ľudí (áno, to je komorná večera, desať stolov. Veľká party je sedemsto ľudí. No ani to nie je tak veľa ako sa zdá.) a absolútna pohoda. Počas prestávky sme si pekne naložili taniere a ako správny ja, skončilo v mojom žalúdku zo päť pečených kuracích stehien (tá časť ´bližšie k telu´ hh), doplnené kilom zeleniny, zemiakovej kaše a pečených zemiakov. Potom ešte tanier ovocia, káva, čokoládové bonbóny a zmrzlina. Až sa mi zahmlievalo pred očami od trávenia. To je pocit!
O jednej v noci sme s chalanmi rozmlátili obrovskú ľadovú sochu hviezdy na podstavci, ktorá bola dekoráciou na párty. Pekne sme ju vytiahli von a naložili do nej jak sa patrí. Skúste niekedy rozmlátiť ľadovú sochu, je to skvelý rockerský pocit!
O pol druhej som nasadol do taxíka a odfrčal domov, kde som bol za rekordnú pol hodinu. Londýn je maličký, keď cestujete v noci autom. Dajú sa vidieť prázdne ulice.
No a teraz som tu, dopisujem post, je štvrť na štyri ráno a líham si na osem hodín do postele, pretože zajtra treba zase robiť do školy, skočiť do sprchy a potom na deväť hodín do práce. V piatok a sobotu pôjdem mimo Londýn - do Mercedes Benz World. Pravdepodobne nejaký superluxusný showroom. Necháme sa prekvapiť. Dobrú noc, miláčikovia!
PS. Prikladám fotku tej venue, nechutne ukradnutú z internetu. Vyzeralo to tam ešte lepšie, keďže vonku bola tma a na stoloch horeli v majestátnych stojanoch sviečky:)
sobota 6. decembra 2008
Just a tiny shortcut
Once again vo vlaku.
Mnohým ľuďom je už dlhší čas smutno za mojimi úžasnými blogpostmi takže sa posnažím uhasiť ich smäd po poznaní..
Čo sa deje? Klasicky nič špeciálne.. Lucka sa učí anatómiu, kreslí do omaľovánok, nerví nad latinčinou. Pribudlo mi autorstvo dvoch semestrálych prác – z biológie a biofyziky. Tituly, ktoré obohatia každého zanieteného čitateľa dostali názvy „Výskyt pôdneho radónu a jeho vplyv na ľudský organizmus“ a „Vírus hepaitídy B“.
Na univerzitnej pôde LFUK sa udialo zopár emotívnych otrasov, interne nazývaných zápis termínu skúšky. Predstavte si, ako sa cca 200 medikov doslova bije o zošit (!!!) aby si mohli zapísať skúšku... ok, UK je podľa nejakého prieskumu tzv. excelenná univerzita a s týmto titulom manipuluje v takom množstve, že v porovnaní s reálnou situáciou na škole je to viac ako absurdné, takže prečo nemáme elektronický zápis na skúšku? Lebo... lebo medveď.
Keď vynechám ďalšie študijné detaily a zabudnem sa pochváliť že som dosiahla 100% z latinčiny :P, tak mi neostáva veľa informácií. Súkromný život sa mi nechce rozvíjať, pre nedostatok entuziazmu a času... a vôbec, včera som skonšatovala, že chalani v Mlynskej sú PREVAŽNE strašne čudní (ale verím vo výskyt svetlých výnimiek) a nemá zmysel mrhať psychickou energiou na podivínov, keď človek má veľmi veľa akademických povinnosí, kde tú energiu môže efektívnejšie využiť. A navyše, aby nejaký mladý muž dokázal so mnou držať krok, musí byť vybavený veľmi špecifickým genfondom, ktorý sa samozrejme aj fenotypovo manifestuje.. :D ok, zmeňme tému :D
V Bratislave sú Vianočné trhy. Fakt, že sú blízko fakulty, majú tam excelentné pečené zemiaky, turecký med a perníčky je viac ako pozitívny. Ale stále im chýba sneh a taká ozajstná vianočná atmosféra. Mohla by som si kúpiť pol kila turecého medu, vypočuť dvesto kolied, ale stále by mi to z hlavy nevymazalo taký maličký stres, ktorý tam stále je.
Teším sa na naše triedne stretnutie v decembri :) Niektoré ksichty som nevidela vážne dlho a ja som samozrejme nenormálne opeknela tak budete šokovaní :D
S čerstvejšími informáciami prídem možno čoskoro.. a možno až osobne :) You never know...
utorok 11. novembra 2008
Potrebujem oddych
Dnes to so mnou už bolo zlé. Včera som si nepozrel rozvrh a tak som bol dnes o hodinu skôr v škole. Podarilo sa mi odovzdať dve eseje (dokopy tvoria tretinu výslednej známky), to bol vrchol dnešného dňa. Radosť trvala asi štyri sekundy.
Na ceste domov som sa prebudil z driemania v autobuse a stal sa svedkom bitky, priamo z exkluzívneho miesta v autobuse v upper decku s kvalitným výhľadom. O pár minút som zistil, že nech sa už stalo čokoľvek, na ulici sa bil šofér autobusu v ktorom som sedel s nejakým smradom. Kopa chlapov ich od seba trhala, tiekla aj krv, dav ľudí, no so mnou to nepohlo. Vystúpil som a odkráčal si počkať na iný spoj.
Doma som začal rátať ako ušetriť, keďže aj pri dobrej viere som o dva týždne na mizine (skúšam s tým niečo spraviť). Vyšlo mi to len na redukciu jedla, teda lepšie povedané jeho pestrosti. Už teraz nemám nič sladké a najneskôr do nedele nebudem mať nič. Zase do obchodu. (O pár týždňov mám dostať príspevok na živobytie, keďže som si bral student loan, ale stále nič neprichádza.)
No a práve pred chvíľou som sa pristihol pri tom ako uvažujem o tom, čo by som robil, keby vyhorel dom v ktorom bývam. Za predpokladu, že by som vyviazol živý. To, že ma tu nasiera Excel (akákoľvek verzia) práve vtedy, keď to fakt nepotrebujem sa ani neoplatí zmieňovať.
No čo, aspoň že nehlásia dážď.
Na ceste domov som sa prebudil z driemania v autobuse a stal sa svedkom bitky, priamo z exkluzívneho miesta v autobuse v upper decku s kvalitným výhľadom. O pár minút som zistil, že nech sa už stalo čokoľvek, na ulici sa bil šofér autobusu v ktorom som sedel s nejakým smradom. Kopa chlapov ich od seba trhala, tiekla aj krv, dav ľudí, no so mnou to nepohlo. Vystúpil som a odkráčal si počkať na iný spoj.
Doma som začal rátať ako ušetriť, keďže aj pri dobrej viere som o dva týždne na mizine (skúšam s tým niečo spraviť). Vyšlo mi to len na redukciu jedla, teda lepšie povedané jeho pestrosti. Už teraz nemám nič sladké a najneskôr do nedele nebudem mať nič. Zase do obchodu. (O pár týždňov mám dostať príspevok na živobytie, keďže som si bral student loan, ale stále nič neprichádza.)
No a práve pred chvíľou som sa pristihol pri tom ako uvažujem o tom, čo by som robil, keby vyhorel dom v ktorom bývam. Za predpokladu, že by som vyviazol živý. To, že ma tu nasiera Excel (akákoľvek verzia) práve vtedy, keď to fakt nepotrebujem sa ani neoplatí zmieňovať.
No čo, aspoň že nehlásia dážď.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)