štvrtok 11. decembra 2008

Zastav sa a neprežiješ

Už pár dní som mal v pláne zablogovať, ale nejako mi to stále nevychádzalo. Teraz, o 2:43 ráno miestneho času som sa konečne odhodlal. Písať udalosti posledných dní by bolo zbytočne obšírne a radšej vás tým budem nudiť o týždeň osobne:). Preto dnes len o dnešnom dni.

Samozrejmé raňajky, na ktoré míňam majetok, cereálie s ovosom a mandľami (tento týždeň) spolu so zeleným čajom s brusnicami odštartovali môj deň. Šiel som na poslednú prednášku tohto roku (that's right, baby!!) a vlastne aj tohto semestra. Na konci som sa dozvedel výsledky z mojich dvoch assignmentov, esejí z Trendov v spoločnosti. Ak ma klikáte na Facebooku, tak už viete, že som dostal 71 a 72 percent, najlepší a tretí najlepší výsledok z ročníka (odhadujem aspoň dvesto ľudí). Kto by si chcel rypnúť prečo nemám nad 90 percent, tak tu platí, že 7O+ je výborné Áčko s tým, že prekročiť 80% je v podstate nemožné;) Kurna, taaaak ma to potešilo! Neveril som vlastným očiam a hľadal som niekde zradu.. Keďže som ale žiadnu nenašiel, natešený som volal domov mame pochváliť sa (nevravte, že nerobievate niečo podobné).

Z knižnice som si vzal Advertising Now! Online, hrubočiznú knihu s jasnou témou. Mňam čítanie do metra;)

Pri dverách domu ma čakal balíček z Amazonu (Matúš riešil tohtoročné nákupy cez internet a za sedem minút mal pokoj) a mesačný výpis z účtu, ktorý ma tentokrát neuviedol do depresie, keďže som mal stále pridobrú náladu. Zuzkin oznam, že ma príde počkať na letisko a jej skvelá správa, že príde aj s Luckou, ani nemohla prísť viac vhod! Už sa na vám veľmi teším baby!

Samozrejme sa potom ponáhľam na vlak do práce do centra medzinárodného mraveniska, priamo k Temži, kde som si odmakal deväť hodín. Ale akých! Prekrásny historický priestor, komorná vianočná párty pre sto ľudí (áno, to je komorná večera, desať stolov. Veľká party je sedemsto ľudí. No ani to nie je tak veľa ako sa zdá.) a absolútna pohoda. Počas prestávky sme si pekne naložili taniere a ako správny ja, skončilo v mojom žalúdku zo päť pečených kuracích stehien (tá časť ´bližšie k telu´ hh), doplnené kilom zeleniny, zemiakovej kaše a pečených zemiakov. Potom ešte tanier ovocia, káva, čokoládové bonbóny a zmrzlina. Až sa mi zahmlievalo pred očami od trávenia. To je pocit!

O jednej v noci sme s chalanmi rozmlátili obrovskú ľadovú sochu hviezdy na podstavci, ktorá bola dekoráciou na párty. Pekne sme ju vytiahli von a naložili do nej jak sa patrí. Skúste niekedy rozmlátiť ľadovú sochu, je to skvelý rockerský pocit!

O pol druhej som nasadol do taxíka a odfrčal domov, kde som bol za rekordnú pol hodinu. Londýn je maličký, keď cestujete v noci autom. Dajú sa vidieť prázdne ulice.

No a teraz som tu, dopisujem post, je štvrť na štyri ráno a líham si na osem hodín do postele, pretože zajtra treba zase robiť do školy, skočiť do sprchy a potom na deväť hodín do práce. V piatok a sobotu pôjdem mimo Londýn - do Mercedes Benz World. Pravdepodobne nejaký superluxusný showroom. Necháme sa prekvapiť. Dobrú noc, miláčikovia!


PS. Prikladám fotku tej venue, nechutne ukradnutú z internetu. Vyzeralo to tam ešte lepšie, keďže vonku bola tma a na stoloch horeli v majestátnych stojanoch sviečky:)

sobota 6. decembra 2008

Just a tiny shortcut

Once again vo vlaku.

Mnohým ľuďom je už dlhší čas smutno za mojimi úžasnými blogpostmi takže sa posnažím uhasiť ich smäd po poznaní..

Čo sa deje? Klasicky nič špeciálne.. Lucka sa učí anatómiu, kreslí do omaľovánok, nerví nad latinčinou. Pribudlo mi autorstvo dvoch semestrálych prác – z biológie a biofyziky. Tituly, ktoré obohatia každého zanieteného čitateľa dostali názvy „Výskyt pôdneho radónu a jeho vplyv na ľudský organizmus“ a „Vírus hepaitídy B“.

Na univerzitnej pôde LFUK sa udialo zopár emotívnych otrasov, interne nazývaných zápis termínu skúšky. Predstavte si, ako sa cca 200 medikov doslova bije o zošit (!!!) aby si mohli zapísať skúšku... ok, UK je podľa nejakého prieskumu tzv. excelenná univerzita a s týmto titulom manipuluje v takom množstve, že v porovnaní s reálnou situáciou na škole je to viac ako absurdné, takže prečo nemáme elektronický zápis na skúšku? Lebo... lebo medveď.

Keď vynechám ďalšie študijné detaily a zabudnem sa pochváliť že som dosiahla 100% z latinčiny :P, tak mi neostáva veľa informácií. Súkromný život sa mi nechce rozvíjať, pre nedostatok entuziazmu a času... a vôbec, včera som skonšatovala, že chalani v Mlynskej sú PREVAŽNE strašne čudní (ale verím vo výskyt svetlých výnimiek) a nemá zmysel mrhať psychickou energiou na podivínov, keď človek má veľmi veľa akademických povinnosí, kde tú energiu môže efektívnejšie využiť. A navyše, aby nejaký mladý muž dokázal so mnou držať krok, musí byť vybavený veľmi špecifickým genfondom, ktorý sa samozrejme aj fenotypovo manifestuje.. :D ok, zmeňme tému :D

V Bratislave sú Vianočné trhy. Fakt, že sú blízko fakulty, majú tam excelentné pečené zemiaky, turecký med a perníčky je viac ako pozitívny. Ale stále im chýba sneh a taká ozajstná vianočná atmosféra. Mohla by som si kúpiť pol kila turecého medu, vypočuť dvesto kolied, ale stále by mi to z hlavy nevymazalo taký maličký stres, ktorý tam stále je.

Teším sa na naše triedne stretnutie v decembri :) Niektoré ksichty som nevidela vážne dlho a ja som samozrejme nenormálne opeknela tak budete šokovaní :D

S čerstvejšími informáciami prídem možno čoskoro.. a možno až osobne :) You never know...