...pomôžte zachrániť PéKáOóó!!!

27. október 2008, Schtoorack :P

Hi, have you met Lucia?? Včera došla na intrák o 20:00 a už o 20:01 sedela na posteli s biofyzikou. Potom ju nevernícky vymenila za latinu a s príchodom polnoci sa na oboje vykašlala... Utekala do sprchy a vtom si uvedomila, že ona predsa nevie dokopy nič z anatky! 00:20 bol medzičas, keď sa s mokrými (ale bohovsky voňavými!!!) vlasmi vtrepala do postele. Budík nastavila na 3:00 a nejakým zázrakom presne vtedy vstala a bola spôsobilá učiť sa ossa et ligamenta membri inferioris. Od 7:30 do 17:05 trčala v škole, vzdelávala sa a stresovala, keďže na každom cviku avizovali v dohľadnom termíne písomku. A písala som už, že z latiny má celý náš krúžok (a aj niektorí farmári) predtermín??
Po strastiplnej ceste (thx to Bratislavský dopravný podnik) o 17:50 otvorila dvere na izbe, fajne ponadávala na vzdelávací systém, zjedla raňajky + desiatu + obed + olovrant + večeru v jednom, čo spočívalo z kocky čokolády, Bebe dobré ráno a kúsku studeného kuraťa.
Ešte stále sedí na posteli a aj napriek trom hodinám spánku stíha, zvláda a chce popracovať na svojom štúdiu. No nie je to skvelá baba??

... later that night
Táto škola deformuje moju osobnosť.. práve som sa vrátila zo sprchy a pripadám si strašne vadná. Totiž, ako som tak riešila moje šampóniky, géliky, mliečka a olejčeky, padol mi zrak na nápis „Rasiergel mit Aloe vera und Vitamin E“. Nič čudné, všakže? Ibaže ja som priamo tam, pod horúcou vodou s Gliss Kurom na hlave, začala skloňovať slovo Aloe vera, Aloes verae... (heh, 1. deklinácia, grécka výnimka).
Aj vy ste takí zhrození? Lebo ja úprimne som. A veľmi. Radšej idem spať, zhasínam, vypínam a resetujem. Zajtra ma čakajú imatrikulácie, dostanem index a budem de jure medička. Meeting point – Aula UK, Šafko.

28. október 2008, Schtoorack

Vaša magnificencia, vážené spektability, vážené honorability!
Medici majú za sebou zdarne imatrikulácie. Spočiatku to vyzeralo tak, že niektorí jedinci sa včas nedostanú na miesto určenia, lebo električky z Lafranconi kapacitne nezvládali tie kvantá ľudí.. ale potlačili sme sa. Nič netradičné.
Treba povedať, že budova UK na Šafku vyzerá ako palác. Vidno, že právnikov vychovávajú k luxusu (aby potom pýtali veľa peňazí od plebsu). Ale na druhej strane, mali tam strašný smrad. Predstavte si 400 mladých, nádejných a perspektívnych ľudí - slečny v šatách, trochu lepšie namaľované ako zvyčajne, mladí muži s kravatami na krku, ako medzi stenami obloženými mramorom čuchajú odporný kapustovo – cesnakový zápach. A že vraj slávnostná atmosféra... kentus to bol!!!
Príhovor rektora rozhodne nebol patetický. I keď spočiatku začal rozpitvávať históriu univerzity a fakulty, na záver zaperlil, že vraj nevieme stáť počas štátnej hymny a že v niektorých prípadoch to vyzeralo tak, ako keby sa niekto snažil o pokutový kop. Haha, ale nesmiali sme sa.
Celý akt imatrikulácie spočíval v tom, že študent po prečítaní svojho mena vyšiel po schodíkoch, dvoma prstami sa dotkol takej striebornej palice (symbol fakulty??), potom podal ruku dekanovi, vzal si od neho imatrikulačnú listinu, uklonil sa rektorovi a vrátil sa na svoje miesto. Toto sa zopakovalo 400krát, zaspievali sme Gaudeamus igitur (podaktorí), jadro krúžku 21 a 22 sa stihlo odfotiť a šlo sa domov.
Moja maličkosť sa ešte vybrala do Auparku, dúfala že stretne Zuzku, ale nakoniec sama pendlovala medzi H&M a C&A. Na záver si v Bepone konečne kúpila pančuchy na dlhé nohy (sounds good :-P) a cestovala na Mlyny. A to všetko v „malých čiernych“, lebo aj štýl treba.
Už druhý deň tu beží taká podivná akcia.. Štyri baby v tričkách T-mobile rozdávajú letáčiky, lákajú na party do Clubu 39, ponúkajú dajaké výhry a sú dosť čudné. Ale pekné. Chlapcom sa vraj páčia. Čo už, sex sells.

31. október 2008, vlak

Na intráku je sranda. Pokiaľ však máte na balkóne rodinu holúbkov, smiech vás prejde pomerne rýchlo a ešte rýchlejšie, keď sa jeden z nich rozhodne vykonať svoje živočíšne potreby na váš toastovač. Simonka našla jedného ochotného mladého muža, ktorý prisľúbil, že len čo sa tie zvery naučia lietať tak príde a očistí všetok ten humus čo po nich ostal. Hrdinom ho nazývam.
Včera na mňa padla polička, ktorá obsahovala: veľký zakladač s poznámkami, vypracované otázky na skúšku z biofyziky, Anatómiu 1 od Mráza, Topografický atlas od Yokoshiho, dvdčka, ročenku a ešte nejaké drobnosti... dokopy tak 7 kíl študijného aj neštudijného materiálu zhučalo na mňa. No katastrofa. Po krátkej technickej konzultácii som dospela k tomu, že na tú policu si nikdy nič nedám, vypratala som jeden priečinok zo skrine a všetky knihy naukladala tam.
Na biole sme izolovali DNA. Neverili koľko sopľovej deoxyrybonukleovej kyseliny sa nachádza v kúsočku kuracej pečene. Skvelé cviko (so skvelou docentkou).
Hneď po ňom sa zopár veselo zmýšľajúcich ľudí vybralo na Univerzitnú beániu. Predtým sme si však zvolili medzizastávku Slovak pub, kde je vždy veľmi fajne :) Potom sme sa nahrnuli do električky, odviezli sa do PKO a tam sme dostali strašne stylish ružové pásky na zápästie (vtedy som sa rozhodla, že ich budem zbierať). Line-up vyzeral dosť sľubne a tak nám nič nebránilo presunúť sa pod rock stage kde hralo Sako. Pre mňa dokopy nič nehovoriaci názov, poznala som akurát tak jednu pesničku, ale aj tak som s ostatnými zborovo kričala „Medveď je sexi!!!“. Heh, aj celkom bol :-D
Potom hrala PARA!!!!! a vtedy mi dav zničil topánky (resp. drahé topánky), stratili sa mi Táňa s Veronikou, ale Lasky bol úúúúžasný, presne ako tá atmosféra ktorá vládla. Predstavte si tú kopu mladých ľudí ako spievaju „Nechcem byť prezidentom tohto štátu, ja sa tu stanem predsedom, toto vám vravím ako tu stojím, pomôžte zachrániť PKO“.Počas presunu na ska stage, kde hral Polemic som stretla kamarátku s jej spolužiakmi (budúci filozofovia / psychológovia) a s nimi som sa vrhla do víru zábavy (tento vír mi zničil korále, ale podarilo sa mi ich opraviť).
Summa summarum, koncerty skvelé, vynikajúco preinvestované dve stovky. Už len zostáva naladiť sa na dušičkovú atmosféru a plodne využiť dekanské a rektorské voľno.

Post pisomkas primas (po prvých písomkách)

20. október 2008, Šturák – VBB

Musím niečo napísať... nieže by som mala absťák, alebo nejako veľa nových zážitkov, ale ak budem ešte raz okolnosťami prinútená otvoriť knihu z bioly, tak ma asi .. !!!

Namiesto toho si tu už piatykrát púšťam, že „srdce mé je kůň s handicapem“, mám strašnú chuť niekoho prezvoniť a rozmýšľam, kedy sa konečne uvoľní sprcha aby som sa tam mohla nasťahovať.

Dnes večer som mala veľmi príjemnú návštevu. A dokonca pánsku... Peťo Galko a jeho dvaja kamaráti (spolužiaci? Mišo? Karol? nepamätám si) nás došli zavolať von. Dosť vtipná situácia, lebo sa nám ani poriadne nevmestili do chodbičky, Peťo sa krčil vo dverách.. ale škola nepustí, náš docent a veľký rétor v jednej osobe už isto miesi na otázočky do našej zápočtovky a tak sme museli odmietnuť. S riadne ťažkým srdcom pochopiteľne. Veď nie je všetkým dňom koniec, ešte si to dakedy vynahradíme :D

Dnešok je prelomový, lebo som si konečne upratala môj pľac na izbe, takže to tu vyzerá oveľa reprezentatívnejšie (v prípade, že by som sa nechala reprezentovať internátnou izbou, čo už samo o sebe znie absurdne). Neuveriteľné, koľko smetí som schopná vyprodukovať.. drvivú väčšinu tvoria obaly z kakavka, croissantov a fľašky z kadejakých ochutených minerálok a vitao čajov. Som proste na sladké.. čo za daných okolností NIE JE DOBRÉ!!!

Heh, teraz som si spomenula na dialóg, ktorý som mala v nedeľu so sesternicou. Dosť kvetnato som sa vyjadrovala o našej škole, intráku, nových aj starých tvárach v mojom živote a Kika sa ma opýtala: „Si už zaľúbená?“ V našej rodine bude umenie rozprávať odveci tuším dedičné... A zaľúbená teda nie som. Teda, možno som, len o tom ešte neviem... :D Ale tuším, že by to mohlo byť fajn mať tu nejakú spriaznenú dušičku, len niekedy sa mi zdá, že všetci použiteľní, inteligentní, vtipní a potenciálne verní chalani niekam zmizli (žeby za priateľkami??) a už tu žiaden taký nezostal. Alebo áno?

...mimochodom, ktokoľvek, kto ste na blízku, príďte mi z playlistu vymazať Kryštof – Srdce a Marek Ztracený – Ztrácis. Že prečo? Lebo to počúvam toľko, že sa mi o tom už sníva.

21. október 2008, Šturák VBB

Aj keď dopoludňajšiu blbú náladu som ako tak prekonala, nemám veľa chutí sa rozpisovať...

Snáď len jeden bonus. Po ceste zo školy sme na Mlynoch pod Šturákom stretli skupinu detičiek, asi druháci zo základnej, aj s pani učiteľkami.

Ja: Íha, to čo tu robia tie deti.

Martin: ...

Ja: Podľa mňa boli na dákej exkurzii :D

Martin: ...alebo v Uniqueu.

23. október 2008, Šturák VBB

5/6 je moje bodové hodnotenie písomky z bioly. Ako latentnej maximalistke by mi trochu viac vyhovovalo mať plný počet, ale nedosiahla som ho len mojou chybou (prečo mi dofaka nenapadlo, čo to NAOZAJ je virulencia??). Ale nevadí.

Odhliadnuc od faktu, že som takmer zmeškala cviko, že doc. B. po mne hodil pero lebo som nemala moje a že som bola celkovo zmetená ako srnka v jadrovej elektrárni, to dopadlo temer excelentne :D

Na druhej strane, snaha musí priniesť aj viditeľné úspechy. Včera na prvej pomoci sme oživovali, masírovali a predýchavali figuríny a som teda právom pyšná na svoju techniku dýchania z úst do úst :P A je to teda riadna makačka a v reálnej situácii isto aj poriadny stres a panika. Každopádne, chystám sa o sebe na všetky strany rozchyrovať, že so mnou sa nemusíte toľko báť omdlieť... viem to napraviť :D

Mimochodom... dnes okolo 19,20 na Lafranconi do autobusu ASI nastúpil niekto, koho som MOŽNO omylom identifikovala ako reva.. :D neviem, bolo neskoro, bolo potme a bolo unavene.

24. október 2008, zase raz vlak

Tieto cesty vlakom sa stávajú čím ďalej tým viac absurdnými.

A čo nov na svete? Dokopy nič, akurát že na Mlynoch boli zase nezletilé deti a dnes sa dokonca motali vo vestibule na Šturáku presne v tom smere ako sa odchádza z Unique :D Čiže, kam tento svet speje?? :D

Vrchol bol, keď sa všetky tieto deti pokúšali natrepať sa do busu č. 39 a túto istú túžbu s nimi zdieľala cca stovka študentov, ktorí cestovali na víkend domov a niekoľko dôchodcov plní entuziazmu z blížiaceho sa sviatku všetkých svätých, ktorí sa vracali zo Slávičieho údolia. Davová psychóza v praxi. Ale aj také treba :P

a len tak na margo... dnešný prieskum preukázal, že to bol revo :D

Maslo

Pondelok, 20. 10. 2008

Zápis prvý z PFJJ v Sládkovičove

Poloha: 90 km JZ od PE

Cestovanie: problematické, najkratšie 2 hod 30 min s min 2 prestupmi.

Spolubývajúce: pohode štyri babenky na izbe, tretiačky. Jedna sa podobá na Darinku Rolins.

Slávne osobnosti na škole (pedagógov nerátajúc): mafián 1 ks, modelka 1 ks (Catgirl, 2. miesto), dcéra známeho slovenského exhokejistu 1 ks.
Oki základný obraz by sme mali. Teraz trošilinku podrobnejšie. Posledné týždne ubiehajú ako voda vďaka permanentným presunom Sládkovičovo- PE. Z tejto diery už nebudem odchádzať v piatok, ale vo štvrtok. Pán JuDr. neviem koľko ďalej titulový Cuper nám ako jedinej skupine povolil presunúť si semináre z Teórie štátu a práva na utorok. Pôvodne sme ich mali mať v piatok ráno, ako jediné dve hodiny. Záslužný čin, ale podnapitá myseľ je ľahko ovplyvniteľná  Na obranu nášho vyučujúceho musím podotknúť, že je zábavný (až na poznámky o gruppensexe, ktorými mi pripomína nemenovaného pána profesora z gympla...).
Suma sumárum, už sa nebudem stretávať s ex ôsmou Dééé na našej postmodernej Karfíkovskej jednokoľajovke v piatok poobede.


Dnešok bol ozaj unikátny. Prežili sme Chovanca, hoci pondelok ráno o pol deviatej to nie je bohviečo. Ale keď prišiel M. na politológiu, a zažartoval na tému písomka na budúcej hodine, polke ročníka padla sánka. Ostatní sa zasmiali. Písomku by sme si aj napísali, veď nejako preliezť musíme. Lenže keď neviete z čoho, vaše poznámky stíhate ledva písať do notebooku, kam od zúfalstva a zlosti nepíšete ku koncu látku, ale úvahové rozjímanie na tému aký pán M. kkt, tak je vaša situácia značne skomplikovaná. Ešteže existuje pán docent D. a Svetové právne dejiny (na ktorých mimochodom tiež značne prihorieva test)... Po všetkých splnených prednáškach sme sa rozhodli s Aďou a Nikol doplniť zásoby jedla. Sládkovičovo nemá Tesco (ani pekáreň, kino a milión ďalších vecí). Museli sme vyčíhať vlak do Galanty a ísť nakupovať tam. Všetko šlo ako po masle. Objavili sme dieru v systéme železničnej prepravy; t.j. na ceste v smere Sládkovičovo- Galanta vám nik neokontroluje lístok, teda ľudia s ISIC môžu minúť 6 Sk na niečo zmysluplnejšie a duševne obohacujúcejšie. Prvá zastávka (tri baby, tak sa nedivte) patrila DM drogérii. Inštinktívne ma to tiahlo ku kozmetike, lenže moje šetrnejšie ja zvíťazilo a kúpilo si len nemecký hroznový cukor s príchuťou čiernych ríbezlí a magnéziom. Denná doporučená dávka sú 4 cukríky. Behom pol hodiny som ich zmastila 7...Som zvedavá, čo sa stane:)Poprosím názor medikov:-D Potom prišlo aj na Tesco. Možno by sme stihli aj spiatočný spoj do Slád., lenže po prekontrolovaní môjho pokladničného dokladu som zistila, že mi pokladníčka nablokovala dve maslá. Vtip bol v tom, že som si kupovala iba jedno. Samozrejme som sa vrátila k pokladníčke a vylíčila jej akej chyby sa dopustila. Pani v postaršom veku mykla plecom a poslala ma na informácie s tým, že mi peniaze vrátia tam. Tak sa i stalo. Avšak autobus bol v nedohľadne a ďalší spoj nám mal ísť o pol deviatej, čo sa zdalo Aďi neprimerané, hodinu a pol čakať na vlak, ktorý ide 6 minút... Vyfajčila asi päť nikotínových bômb a obvolávala známych s autom, či sa po nás nezastavia. Zázrak sa stal. Prišiel po nás jej podnapitý spolubývajúci, sympoš, chodiaci o dva ročníky vyššie. S malou dušičkou som sledovala tachometer celú cestu a modlila sa aby sme došli v šťastí domov. Podarilo sa, preto som vám mohla dopísať tento post;)
Čo ma čaká: dopísať referát, naučiť sa 94 strán Vojáčka na 3. 11., 3 kapitoly na pondelok o týždeň, kúpiť si bundu, zorganizovať paintball, koncert Noisecut, Youcoco, Longital a zúčastniť sa dušičkových akcií.
Ad revidendum amici:)

Výmesačie

Dnes som mal ísť do Wimbledonu pozrieť kamarátku. Tešil som sa na výlet do neprebádaných končín divokého juhu Londýna, keď sa všetko pokazilo. Známa si natiahla sval (niekoľko týždňov prerábajú s priateľom byt a už sa dostavujú následky) a nemôže sa pohnúť, takže stretnutie sa ruší. Hold, stáva sa.
Píšem českej kamarátke Eve správu snažiac sa zistiť, či ideme do Tate Modern ako sme zamýšľali. O tretej už spolu sedíme v autobuse smerom k tejto galérií moderného umenia a preberáme najnovšie stories z jej práce.
Čo sa týka galérie: Obrazy samozrejme horšie aj lepšie, na inštalácie ale nemali. Ak niekto rozumie modernému umeniu, ruku hore. Ale nájsť význam v zacyklenom snímaní ostrekovača a jeho zvuku? Don´t be silly. Ja v tom nevidím nič meditatívne ani šokujúce, ako sa ma snažil presvedčiť popis pri tomto majsterštiku. Podobná pecka sú nohy figuríny v červených pančuchách, na ktoré mieri obrovský penis vyrobený zo stoviek cigariet. Celé korunované helmou polepenou logami Cola Cola ležiacou opodiaľ. Vyjadrenie ženskej sexuality a komentovanie súčasného konzumného života? Prosím?!
Pekne vyhladnutí sme sa dostali von. Ešte predtým som ale do seba tajne natlačil čokoládu, čakajúc na moju súputníčku vykonávajúcu všetko potrebné na dámach. Mimochodom, môže sa v múzeách jesť?
Okolo obligátneho Big Benu, cez Trafalgar Square a niekoľko zamietnutých podnikov sme našli na ulici Subway. Eva, veľká znalkyňa zliav a výhod (kedysi v Subway robila) navrhla natlačiť sa tu. Mňam čerstvá bageta s nápojom a koláčikom za 3.50? Jasné, davaj:)
Keďže tupí indických chlapíci boli asi fakt tupí, podarilo sa mi odísť bez zaplatenia. A nie s pol litrovou, ale litrovou kolou. I keď bez koláčika, čert ho ber!
Preflákali sme sa večerným party Londýnom až k nejakému kníhkupectvu so sexshopom v suteréne. Hádajte, koľko nám trvalo rozhodnúť sa, že sa musíme pozrieť?....Ešte menej.
Ani moje najdivokejšie sexuálne fantázie sa nevyrovnali tomu čo som tam videl. Návštevu sexshopu fakt odporúčam, toľko srandy zmixovanej so šokmi som už dlho nezažil. Latex? Ok. Lesbičky? Ok. Shemales? Ok. Ale keď kamarátka našla na dvd obrázok chapa s pi*ou, to som mal dosť. Rozmýšľal som, či už niekomu napadlo urobiť video s ním (??) a shemales. Koľko sekúnd mi trvalo, kým som našiel dvd s presne týmto obsahom? Asi dve a pol. Ako povedala Eva, muži s pi*ami a ženy s ko*otmi, generácia tretieho pohlavia. Každopádne gayporno mi po tomto prišlo ako rozprávka pre deti.
Nebudem tu rozmazávať viac detailov, ale bola to skvelá edukatívna trištvrte hodina v podzemí.
Biografie hudobníkov, knihy fotografií, designu a street artu poslúžili ako fayn návrat do reality. Proste klasické kníhkupectvo v Soho.
Nudné veci ako vystúpenie v Hackney, štvrti, kde sa neoplatí byť ani za denného svetla a urýchlený návrat na osvetlené ulice ani netreba spomínať. Nenechal som sa paralizovať Evinými historkami o znásilneniach, prepadoch, nožoch a pouličných gangoch. Stačilo pridať do kroku a rýchlo nasadnúť do relatívne bezpečného autobusu smerom domov.

Aby dával zmysel aj ten nadpis, dnes sú to presne štyri mesiace čo som v Londýne. Už štyri mesiace žijem sám a zatiaľ sa mi v podstate celkom darilo. Samozrejme neviem kde skončím tento týždeň, ale to k tomu už asi patrí. Dnes to skončilo dobre. Zadarmo galéria, cestovné (travel card je skvelá vec) a dokonca aj večera. Čo viac môže človek chcieť? Zabudnúť na variabilitu ľudského tela. No čo, riziko povolania.

Welcome again... :P

13. október 2008, Šturák – VBB 748

Ešte nie je ani osem hodín a ja som už okúpaná, s umytými vlasmi a v pyžamku. Mám dosť. Môj pondelkový rozvrh je extrémny. Poznáte ten klasický problém, ako sa študenti sťažujú, že aj napriek maximálnej snahe študijného oddelenia majú v rozvrhu „diery“, počas ktorých sa „nudia“? Mňa trápi presný opak. Na fakulte som v kuse od 7,30 do 17,15, čo je nenormálne vyčerpávajúce. Samozrejme, predtým som sa do skorého rána učila latinu a opakovala si hornú končatinu, spala som málo, ledva som si v polospánku dala sprchu...
A keď si predstavím, koľko úlohy ma čaká z latiny (koľké nešťastie mať hyperaktívneho vyučujúceho), že ešte musím počarbať 20 strán omaľovánok, naučiť sa na anatomickú zápočtovku, napísať protokol na biofyzu... uha :D Ale hlavu hore, netreba zúfať, veď už sme sa 2,78 % lekári :P

14. október 2008, budova nových teoretických ústavov LFUK, druhé poschodie, čudné kreslá pri kávomate

Dvojhodinovú pauzu v rozvrhu som sa rozhodla vyplniť netovaním. Myslela som si, že si pozriem maily, facebook, zablúdim na icq a skype, upnem včerajší článok, ale nič z toho nie je. Že prečo? Lebo naše univerzitné wifi nepozná moje heslo a meno tak ma nechce pripojiť.
Ale nevadí...
Baby sa tu rozprávajú o predtermínoch na skúšky. Dokelu, ja budem rada ak sa to stihnem poriadne naučiť na riadny termín a spravím. Veď som už jedna z mála, ktorá chodí na prednášky, učí sa pribežne, na biofyzike o mne pani asistentka povedala, že som šikovná a mám dokonca aj dva plusové bodíky (čo je vzhľadom na okolnosti nenormálny progres).
Už ma nebaví vypisovať sem čo sa všetko mám učiť, lebo je to stále to isté :P A dnes večer idem so Zuzkou, Dankou a ďalšími ľuďmi do Unique osláviť moju osemnástku. Takže ešte prežiť školu, krátko mrknúť do kníh a let the party started!

17. október 2008, vlak z Bratislavy do Partizánskeho

Prostriedky verejnej dopravy sú tradičné a osvedčené miesta na produkciu „kvalitného“ literárneho materiálu. Teda aspoň pre mňa. Sú síce aj iné alternatívy, ako si spríjemniť tie dve hodiny... Sprvu som sa pokúsila sa učiť, riešila som s ujom Mrázom jedno neveselé articulatio na hornej končatine, ale Ľubo je hlučnejší ako Damien Rice v mojom prehrávači a jeho monológy ma neskutočne rozptyľovali.
Takže čo sa stalo? Party v Unique bola nad očakávania skvelá. DJ sa prekonal, hral perfektnee a so Zuzkou, Dankou a Orim sme si to patrične užili. Dokonca som spoznala Dankiných spolužiakov z VŠMU a (nielen) v mojej pamäti ešte na poriadne dlhý čas zostanú tanečné kreácie budúceho herca Dana. Nemalo chybu :D
Priamo v deň mojich narodenín sme konečne mali kurz prvej pomoci v nemocnici!! Aj keď spočiatku sa nám zdalo, že celé praktikum prebehne v garáži, kde bolo asi 40 sanitiek a páchlo / voňalo to tam benzínom, nakoniec sme skončili v perfektne ozvučenej miestnosti (viva la domáce kino), pozreli sme si edukatívny, ale nie nudný film a šli sme naspäť domov. Teda vlastne na intráky :D Po ceste z Antolskej sme stretli nenormálne veľa Poliakov, ktorí aj tak v ten deň prehrali, ale dobrá nálada ich pravdepodobne neopustila.
Včera bol úplne klasický štvrtok, Ráno som dlho spala a potom som sa tešila na telesnú, že si konečne zahrám volejbal a vybijem nahromadenú energiu pozitívnym a konštruktívnym spôsobom. Čiže športom :P Ale človek mieni a pani asistentka mení a tak sme namiesto panikárenia pod sieťou dostali do rúk rakety s úmyslom, aby sme sa priučili základom tenisu. Ach, keby to niekto natáča na video a dá na youtube, budem sa dobrovoľne do konca života hanbiť :D A nebudem sama.
Večer som na biole riešila také milé malé zvieratko s nickom Trichomonas Vaginalis. Uha, keby ste vedeli, čo vám tento usmievavý jednobunkáč dokáže povyvádzať „tam dole“.... beda vám ak sa nakazíte! Duševne rozhodená príznakmi ochorenia som sa vydala do Tesca spraviť základný shopping, kúpiť si jogurtík, chlebík, polievočku :D a nejako som to časovo nezvládla, čo sa mi vypomstilo pomerne krutým spôsobom – zmokla som ako sirota. Najprv som si myslela, že ten najväčší lejak sa mi podarí prečkať pod malým (ale suchým) výklenkom na Námestí SNP, ale potom som sa ako cvok rozbehla na Zochovu a úplne (!!!!) premočená som nastúpila na 31. Z vlasov mi kvapkala voda, šofér ma privrel do dverí... a na intráku som nemala ubytovaciu kartičku a SBSkár ma nechcel pustiť hore.. ach, smutno, až takmer do plaču mi bolo. Ale potom som si dala blahodarnú horúcu sprchu v spoločnosti vanilkového gélu, umyla si vlasy a odrazu bolo všetko v pohode.
Večer som bola s Mimou, jej kamoškami Zuzkou a Di, so Strmom, Marekom a Jožom Jakubíkom v čajíkovni a k mojim obľúbeným nápojom sa okrem čokoládového yogiho pridal ešte tzv. Francúzsky bozk. Mňam!!
Takže ďalší zaujímavý týždeň v akademickom prostredí za mnou. Ten budúci bude trochu v znamení zápočtoviek z anatky a bioly, ale to k tomu patrí, nie? A možno už KONEČNE pôjdem čajíkovať s revom :)
A len tak mimochodom, už sme na 3,47% lekári! (som zvedavá, dokedy ma to ešte bude baviť počítať).

Bonus na záver: dialóg medzi Simonkou a mnou (milujte situačný humor)
Ja: Ináááák, vieš aký je v Aure zlatý čašník?
Simonka: To vážne?
Ja: Jasné, vyzerá skoro ako ten spevák zo Simple Plan :P
Simonka: Čo si chorá, veď ten je hnusný!!
Ja: ????
Simonka: Jáj! Ja som počula že Simply Red.

Koosoczeck z denníka medičky

9. október 2007, Šturák – VBB 748

Je takmer desať hodín večer, sedím si tu v maličkej internátnej izbe s notebookom na kolenách. Simonka šla pozrieť, ako sa majú druháci a ja som sa rozhodla že si tu pekne v pokoji zamiesim na pekný blogpost. Totiž, až v takom úplnom pokoji nie som, lebo po dlhom čase máme v Unique medikovicu, čo v praxi znamená, že takmer celá naša študentská obec na LFUK sa vyzlečie z bielych plášťov, pozhasína svetlá v praktikárňach, prestane mojkať univerzitné mačky (fakt, na fakulte máme asi 40 mačiek, ktoré sa vždy kŕmia takým podivným čerstvým mäskom), poodhadzuje učebnice anatómie, internej a chirurgickej propedeutiky, ba čo viac, aj patofyziológie (!!!!!) a vrhne sa strmhlav do víru života.
Nikdy by som neverila že to poviem, ale úplne vážne som nesmierne rada, že som dostala intrák na Šturáku. OK, tá izba je dosť desná, SBSkári sú otravní a divne na nás kukajú keď ideme v teplákoch na volejbal, ale na druhej strane, mám tu všade blízko. Dva veselé vysokoškolské kluby (elam + unique), kamarátov na vedľajších intrákoch, telocvičňu, corner shops (mňaaaaaam nanuky do ruky!!!), dokonca v prípade núdze aj pastoračné centrum (dnes sme tam stretli dvoch prečudesných chalanov keď sme si boli zahrať kalčeto.. ).
Mimochodom, čo sa chalanov týka, v prváku na LFUK je bilancia „použiteľní vs. nepoužiteľní“ dosť biedna. Máme tam zopár veselých komunikatívnych tipov, sú to väčšinou chlapci východniari, jedného emáka, cca dvoch, ktorých tipujem na gayov. Ďalej by sa našlo pomerne hojné zastúpenie metrosexuálov, ako príklad uvediem jedného, ktorý si denne žehlí svoje dvojcentimetrové vlásky, potom si ich vygeluje, prečeše si koziu briadku a ide na prednášku navoňaný ako konvalinka. V posluchárni občas sedáva aj zopár neoromantikov, to sú takí tí večne zasnení, do blba hľadiaci modrookí, sladkí, usmievaví a pomerne čudní chlapci a celú skupinu uzatvárajú podivné nezaraditeľné, maximálne neprístupné študijné tipy, zrastené pečeňou s učebnicami a skriptami.
Netvrdím, že my ostatní sa neučíme.. Práve naopak L Na jednom cviku za hodinu preberieme 20 strán z knihy, mrte latinských výrazov, ktoré sa niekedy treba namemorovať ako telefónny zoznam, potom musíme vypracovať „omaľovánky“, protokoly na biofyziku, naučiť sa prebraté učivo z bio-prednášky a potom ešte rýýýýchlo utekať na Antolskú (t.j. na úplne opačný koniec Bratislavy), aby sme sa aspoň trochu priučili prvej pomoci. Mimochodom, vedeli ste, že sledovanie pulzu je neefektívne, zavádzajúce a zastarané?
Niekedy mi je normálne ľúto, že neštudujeme všetci v jednom meste. Stretávali by sme sa, chodili by sme do čajíkovne na čokoládového yogiho a mätovú šišu, nemuseli by sme vôbec netovať, lebo by stačilo vyjsť za rok a porozprávať sa z očí do očí. Potom by sme sa šli blázniť do klubu a nakoniec totálne vyfľusnutý zaľahli na intráku do izby. Možno by sme si neboli takí vzácni ako teraz keď sa stretneme, ale ja by som vážne chcela zažiť všetky tie veselé chvíle aj s vami J
Ach... no, dosť bolo nostalgie, treba žiť pre dnešok, takže teraz zatváram laptop, idem sa obliecť a letím za medikmi J

P.S. Verejne a nahlas sa chcem poďakovať nasledovným ľuďom: rodičom, za to, že ma podporujú po všetkých stránkach. Zuzke a Orimu, že s nimi môžem chodiť čajíkovať a za to, že mi včera navarili také skvelé cestovinky. Filipovi za to, že som vďaka nemu zistila, že klavír v Aure je rozbitý a aj za to, že som si uvedomila, že ja Farme by som asi skapala. Chalanom z FIIT za to, že k nim napriek internátnemu poriadku ŠD Mladosť môžem zavítať. Matúšovi za to, že na mňa v UK myslí a za to, že mi vždy povie, že skvelo vyzerám. Simonke za to, že je nám na intráku tak dobre. Barči, lebo je taká super a vždy pozitívne naladená J Alžbetke, lebo mi dala nádej, že aj ja dostanem raz takú krásnu internátnu izbu ako má ona. Lukášovi za to, že je strašne super sem tam stretnúť starú známu tvár ako sa ponáhľa na výťah vo VBA. Revovi, lebo sa teším na meeting v Aure. Tetám vrátničkám, ktoré pozerajú Ordináciu v ružovej záhrade a majú ťažko v paži :-P

10. október 2008, vlak z Bratislavy do Partizánskeho

Po miernych organizačných komplikáciách konečne sedím vo vlaku domov s Ľubom a takou neznámou slečnou, ktorá pije McDonalds nápoje, čím mi je neskutočne ľudsky sympatická. Po včerajšej medikovici sa mi prekvapujúco nechce spať, nie som ani unavená ani vyčerpaná. Celá akcia bola pre mňa pomerne „soft“, šla som sa tam v podstate len stretnúť so spolužiakmi a zatancovať si, na rozdiel od niektorých ľudí, ktorí to pochopili ako šancu na poriadnu rozbíjačku.
Každopádne, bolo skvelo. Medici sú podľa všetkého národ veselý a radi sa bavia J Aj keď sám DJ Sanchez niekedy udivoval svojim playlistom (zmixoval dokopy Sweet dreams a Get the party started), ale zaspievať si z plného hrdla s kolegami z biofyziky „....je to možné, aby si miloval aj nemožné dievča??“ má niečo do seba.
Samostatnou kapitolou sú zahraniční študenti z destinácií Turecko a ďalej na východ... otravní a čudní, ale zase ak si niekto akútne potrebuje zdvihnúť poklesnutú hladinu sebavedomia, tak to s nimi môže skúsit. Neodporúčam.
Trochu som si aj pospomínala na starých známych, najmä vtedy, keď ujo Sanchez zahral Rihannu – Please Dont Stop The Music a hneď za tým When I Grow Up od Pussycat Dolls J
Teraz sa opäť teším domov, dúfam že môj víkendový pobyt prebehne pokojne a aj si trochu oddýchnem. Aj keď... anatka a biofyza volajú. Fuha...