Fresh report from: severný Londýn

Prvá a najdôležitejšia novinka: Matúš je konečne študent! Od myšlienky študovať v Londýne po jej uskutočnenie prebehlo o niečo menej než rok. Včera som dostal svoju študentskú ID kartu (s peknou fotkou a páskom na krk) a pokračujem v tohtotýždňových sessions. Už viem, že matika ma prenasleduje aj ďalej - v prvom semestri budem mat kvantitatívnu analýzu, čiže matiku najhrubšieho zrna. Táto zrada je oficiálne ukrytá pod nevinne vyzerajúcim názvom Data Analysis for Tourism, Sport and Creative Industries. Dopĺňa päticu ostatných predmetov, s ktorými sa budem túto jeseň pasovať. Z každého je samozrejme na konci semestra, v januári, skúška. Koľko to vravel Paťo, že má skúšok? Ja mám šesť.

Praskajúci žalúdok je druhá vec čo mám. Bol som pozvaný na večeru do našej kuchyne. S mojim landlordom a jeho ženou (to sú tí milí ľudia z Mauríciusu u ktorých bývam). Takže som sa natlačil zeleninovou polievkou, indickým plackami, mäsom, zemiakmi, zeleninou dusenou a čerstvou a ešte takou špecialitkou (sušené nastrúhané jablká spolu s čili, horčicovými semiačkami a olivovým olejom). "Móc móc dobrý".

Podtrženo, sečteno: Mám sa dobre. V tejto chvíli mi ku šťastiu nechýba nič. Pokiaľ v piatok zoženiem prácu a budem ju vedeť dať dokopy so školou, bude to tak aj naďalej. Jednoducho, the story continues...

As soon as...

Milý denníček!

My life sucks. Že prečo? OK, mám nový mobil, notebook, kufor, skriptá, účet v banke a sponzorov, strechu nad hlavou, zopár verných a celkom obstojný život. Lenže to je málo. Stále myslím na to, ako mi Matúš povedal, že ma na lekárine bude škoda... dokelu Balogh, načo si mi to vravel????? Čo keď sa zase do niečoho pustím a dokašlem to...? Poznáte tú moju filozofiu, že keď sa jedna vec podarí, tak druhá sa pokašle? Tak toto už nie je len filozofia, toto je krutá realita.

Ale k veci, mám za sebou neuveritľné dva dni na LF UK a vôbec to nebolo také zlé. Veď prečo by aj malo, keď sme doteraz v podstate nič nerobili. Len zopár prednášok aby sme sa zorientovali a nabudili. A od pondelka natvrdo. Ľudia, to bude hardcore aky nevídali. Trojhodinové praktiká z anatómie a biofyziky, dvojhodinová anglina atak isto dlhá latina. Suma summarum - desať hodín v kuse na jednom kolotoči... Toto keď vydržím, tak som superwoman a vyžadujem, aby ste ma tak oslovovali (žartujem.. či nie?).

Samozrejme, už tradične sa najlepšie majú naši chlapci technici. Intrák majú priam ukážkový (v porovnaní so Šturákom, kde preývam ja), je im tam proste radosť žiť. Jediné, čo im môže vadiť, že v ročníku majú len 7 nositeliek XX gonozómov. Ale aj tomu sa dá pomôcť, stačí keď vystrčia nos a prejdú cca 30 metrov a sú pred mojim intrákom, kde sa premáva sukní až až.

Mimochodom, pre všetkých fanúšikov mojej spolubývajúcej Simonky sem dávam tento link, chlapci, čítajte si :)

A na záver sa chcem eše raz verejne poďakovať Tomáškovi Strmeňovi, ktorý v pondelok ukázal svetu, čo to znamená byť šlchetný muž. Všetka česť! (tá čajovňa sa volá Aura a vraj to tak vyzerá ako v erotickom salóne... ale to nevadí, moje pozvanie platí).