Výmesačie

Dnes som mal ísť do Wimbledonu pozrieť kamarátku. Tešil som sa na výlet do neprebádaných končín divokého juhu Londýna, keď sa všetko pokazilo. Známa si natiahla sval (niekoľko týždňov prerábajú s priateľom byt a už sa dostavujú následky) a nemôže sa pohnúť, takže stretnutie sa ruší. Hold, stáva sa.
Píšem českej kamarátke Eve správu snažiac sa zistiť, či ideme do Tate Modern ako sme zamýšľali. O tretej už spolu sedíme v autobuse smerom k tejto galérií moderného umenia a preberáme najnovšie stories z jej práce.
Čo sa týka galérie: Obrazy samozrejme horšie aj lepšie, na inštalácie ale nemali. Ak niekto rozumie modernému umeniu, ruku hore. Ale nájsť význam v zacyklenom snímaní ostrekovača a jeho zvuku? Don´t be silly. Ja v tom nevidím nič meditatívne ani šokujúce, ako sa ma snažil presvedčiť popis pri tomto majsterštiku. Podobná pecka sú nohy figuríny v červených pančuchách, na ktoré mieri obrovský penis vyrobený zo stoviek cigariet. Celé korunované helmou polepenou logami Cola Cola ležiacou opodiaľ. Vyjadrenie ženskej sexuality a komentovanie súčasného konzumného života? Prosím?!
Pekne vyhladnutí sme sa dostali von. Ešte predtým som ale do seba tajne natlačil čokoládu, čakajúc na moju súputníčku vykonávajúcu všetko potrebné na dámach. Mimochodom, môže sa v múzeách jesť?
Okolo obligátneho Big Benu, cez Trafalgar Square a niekoľko zamietnutých podnikov sme našli na ulici Subway. Eva, veľká znalkyňa zliav a výhod (kedysi v Subway robila) navrhla natlačiť sa tu. Mňam čerstvá bageta s nápojom a koláčikom za 3.50? Jasné, davaj:)
Keďže tupí indických chlapíci boli asi fakt tupí, podarilo sa mi odísť bez zaplatenia. A nie s pol litrovou, ale litrovou kolou. I keď bez koláčika, čert ho ber!
Preflákali sme sa večerným party Londýnom až k nejakému kníhkupectvu so sexshopom v suteréne. Hádajte, koľko nám trvalo rozhodnúť sa, že sa musíme pozrieť?....Ešte menej.
Ani moje najdivokejšie sexuálne fantázie sa nevyrovnali tomu čo som tam videl. Návštevu sexshopu fakt odporúčam, toľko srandy zmixovanej so šokmi som už dlho nezažil. Latex? Ok. Lesbičky? Ok. Shemales? Ok. Ale keď kamarátka našla na dvd obrázok chapa s pi*ou, to som mal dosť. Rozmýšľal som, či už niekomu napadlo urobiť video s ním (??) a shemales. Koľko sekúnd mi trvalo, kým som našiel dvd s presne týmto obsahom? Asi dve a pol. Ako povedala Eva, muži s pi*ami a ženy s ko*otmi, generácia tretieho pohlavia. Každopádne gayporno mi po tomto prišlo ako rozprávka pre deti.
Nebudem tu rozmazávať viac detailov, ale bola to skvelá edukatívna trištvrte hodina v podzemí.
Biografie hudobníkov, knihy fotografií, designu a street artu poslúžili ako fayn návrat do reality. Proste klasické kníhkupectvo v Soho.
Nudné veci ako vystúpenie v Hackney, štvrti, kde sa neoplatí byť ani za denného svetla a urýchlený návrat na osvetlené ulice ani netreba spomínať. Nenechal som sa paralizovať Evinými historkami o znásilneniach, prepadoch, nožoch a pouličných gangoch. Stačilo pridať do kroku a rýchlo nasadnúť do relatívne bezpečného autobusu smerom domov.

Aby dával zmysel aj ten nadpis, dnes sú to presne štyri mesiace čo som v Londýne. Už štyri mesiace žijem sám a zatiaľ sa mi v podstate celkom darilo. Samozrejme neviem kde skončím tento týždeň, ale to k tomu už asi patrí. Dnes to skončilo dobre. Zadarmo galéria, cestovné (travel card je skvelá vec) a dokonca aj večera. Čo viac môže človek chcieť? Zabudnúť na variabilitu ľudského tela. No čo, riziko povolania.