13. október 2008, Šturák – VBB 748
Ešte nie je ani osem hodín a ja som už okúpaná, s umytými vlasmi a v pyžamku. Mám dosť. Môj pondelkový rozvrh je extrémny. Poznáte ten klasický problém, ako sa študenti sťažujú, že aj napriek maximálnej snahe študijného oddelenia majú v rozvrhu „diery“, počas ktorých sa „nudia“? Mňa trápi presný opak. Na fakulte som v kuse od 7,30 do 17,15, čo je nenormálne vyčerpávajúce. Samozrejme, predtým som sa do skorého rána učila latinu a opakovala si hornú končatinu, spala som málo, ledva som si v polospánku dala sprchu...
A keď si predstavím, koľko úlohy ma čaká z latiny (koľké nešťastie mať hyperaktívneho vyučujúceho), že ešte musím počarbať 20 strán omaľovánok, naučiť sa na anatomickú zápočtovku, napísať protokol na biofyzu... uha :D Ale hlavu hore, netreba zúfať, veď už sme sa 2,78 % lekári :P
14. október 2008, budova nových teoretických ústavov LFUK, druhé poschodie, čudné kreslá pri kávomate
Dvojhodinovú pauzu v rozvrhu som sa rozhodla vyplniť netovaním. Myslela som si, že si pozriem maily, facebook, zablúdim na icq a skype, upnem včerajší článok, ale nič z toho nie je. Že prečo? Lebo naše univerzitné wifi nepozná moje heslo a meno tak ma nechce pripojiť.
Ale nevadí...
Baby sa tu rozprávajú o predtermínoch na skúšky. Dokelu, ja budem rada ak sa to stihnem poriadne naučiť na riadny termín a spravím. Veď som už jedna z mála, ktorá chodí na prednášky, učí sa pribežne, na biofyzike o mne pani asistentka povedala, že som šikovná a mám dokonca aj dva plusové bodíky (čo je vzhľadom na okolnosti nenormálny progres).
Už ma nebaví vypisovať sem čo sa všetko mám učiť, lebo je to stále to isté :P A dnes večer idem so Zuzkou, Dankou a ďalšími ľuďmi do Unique osláviť moju osemnástku. Takže ešte prežiť školu, krátko mrknúť do kníh a let the party started!
17. október 2008, vlak z Bratislavy do Partizánskeho
Prostriedky verejnej dopravy sú tradičné a osvedčené miesta na produkciu „kvalitného“ literárneho materiálu. Teda aspoň pre mňa. Sú síce aj iné alternatívy, ako si spríjemniť tie dve hodiny... Sprvu som sa pokúsila sa učiť, riešila som s ujom Mrázom jedno neveselé articulatio na hornej končatine, ale Ľubo je hlučnejší ako Damien Rice v mojom prehrávači a jeho monológy ma neskutočne rozptyľovali.
Takže čo sa stalo? Party v Unique bola nad očakávania skvelá. DJ sa prekonal, hral perfektnee a so Zuzkou, Dankou a Orim sme si to patrične užili. Dokonca som spoznala Dankiných spolužiakov z VŠMU a (nielen) v mojej pamäti ešte na poriadne dlhý čas zostanú tanečné kreácie budúceho herca Dana. Nemalo chybu :D
Priamo v deň mojich narodenín sme konečne mali kurz prvej pomoci v nemocnici!! Aj keď spočiatku sa nám zdalo, že celé praktikum prebehne v garáži, kde bolo asi 40 sanitiek a páchlo / voňalo to tam benzínom, nakoniec sme skončili v perfektne ozvučenej miestnosti (viva la domáce kino), pozreli sme si edukatívny, ale nie nudný film a šli sme naspäť domov. Teda vlastne na intráky :D Po ceste z Antolskej sme stretli nenormálne veľa Poliakov, ktorí aj tak v ten deň prehrali, ale dobrá nálada ich pravdepodobne neopustila.
Včera bol úplne klasický štvrtok, Ráno som dlho spala a potom som sa tešila na telesnú, že si konečne zahrám volejbal a vybijem nahromadenú energiu pozitívnym a konštruktívnym spôsobom. Čiže športom :P Ale človek mieni a pani asistentka mení a tak sme namiesto panikárenia pod sieťou dostali do rúk rakety s úmyslom, aby sme sa priučili základom tenisu. Ach, keby to niekto natáča na video a dá na youtube, budem sa dobrovoľne do konca života hanbiť :D A nebudem sama.
Večer som na biole riešila také milé malé zvieratko s nickom Trichomonas Vaginalis. Uha, keby ste vedeli, čo vám tento usmievavý jednobunkáč dokáže povyvádzať „tam dole“.... beda vám ak sa nakazíte! Duševne rozhodená príznakmi ochorenia som sa vydala do Tesca spraviť základný shopping, kúpiť si jogurtík, chlebík, polievočku :D a nejako som to časovo nezvládla, čo sa mi vypomstilo pomerne krutým spôsobom – zmokla som ako sirota. Najprv som si myslela, že ten najväčší lejak sa mi podarí prečkať pod malým (ale suchým) výklenkom na Námestí SNP, ale potom som sa ako cvok rozbehla na Zochovu a úplne (!!!!) premočená som nastúpila na 31. Z vlasov mi kvapkala voda, šofér ma privrel do dverí... a na intráku som nemala ubytovaciu kartičku a SBSkár ma nechcel pustiť hore.. ach, smutno, až takmer do plaču mi bolo. Ale potom som si dala blahodarnú horúcu sprchu v spoločnosti vanilkového gélu, umyla si vlasy a odrazu bolo všetko v pohode.
Večer som bola s Mimou, jej kamoškami Zuzkou a Di, so Strmom, Marekom a Jožom Jakubíkom v čajíkovni a k mojim obľúbeným nápojom sa okrem čokoládového yogiho pridal ešte tzv. Francúzsky bozk. Mňam!!
Takže ďalší zaujímavý týždeň v akademickom prostredí za mnou. Ten budúci bude trochu v znamení zápočtoviek z anatky a bioly, ale to k tomu patrí, nie? A možno už KONEČNE pôjdem čajíkovať s revom :)
A len tak mimochodom, už sme na 3,47% lekári! (som zvedavá, dokedy ma to ešte bude baviť počítať).
Bonus na záver: dialóg medzi Simonkou a mnou (milujte situačný humor)
Ja: Ináááák, vieš aký je v Aure zlatý čašník?
Simonka: To vážne?
Ja: Jasné, vyzerá skoro ako ten spevák zo Simple Plan :P
Simonka: Čo si chorá, veď ten je hnusný!!
Ja: ????
Simonka: Jáj! Ja som počula že Simply Red.
Ešte nie je ani osem hodín a ja som už okúpaná, s umytými vlasmi a v pyžamku. Mám dosť. Môj pondelkový rozvrh je extrémny. Poznáte ten klasický problém, ako sa študenti sťažujú, že aj napriek maximálnej snahe študijného oddelenia majú v rozvrhu „diery“, počas ktorých sa „nudia“? Mňa trápi presný opak. Na fakulte som v kuse od 7,30 do 17,15, čo je nenormálne vyčerpávajúce. Samozrejme, predtým som sa do skorého rána učila latinu a opakovala si hornú končatinu, spala som málo, ledva som si v polospánku dala sprchu...
A keď si predstavím, koľko úlohy ma čaká z latiny (koľké nešťastie mať hyperaktívneho vyučujúceho), že ešte musím počarbať 20 strán omaľovánok, naučiť sa na anatomickú zápočtovku, napísať protokol na biofyzu... uha :D Ale hlavu hore, netreba zúfať, veď už sme sa 2,78 % lekári :P
14. október 2008, budova nových teoretických ústavov LFUK, druhé poschodie, čudné kreslá pri kávomate
Dvojhodinovú pauzu v rozvrhu som sa rozhodla vyplniť netovaním. Myslela som si, že si pozriem maily, facebook, zablúdim na icq a skype, upnem včerajší článok, ale nič z toho nie je. Že prečo? Lebo naše univerzitné wifi nepozná moje heslo a meno tak ma nechce pripojiť.
Ale nevadí...
Baby sa tu rozprávajú o predtermínoch na skúšky. Dokelu, ja budem rada ak sa to stihnem poriadne naučiť na riadny termín a spravím. Veď som už jedna z mála, ktorá chodí na prednášky, učí sa pribežne, na biofyzike o mne pani asistentka povedala, že som šikovná a mám dokonca aj dva plusové bodíky (čo je vzhľadom na okolnosti nenormálny progres).
Už ma nebaví vypisovať sem čo sa všetko mám učiť, lebo je to stále to isté :P A dnes večer idem so Zuzkou, Dankou a ďalšími ľuďmi do Unique osláviť moju osemnástku. Takže ešte prežiť školu, krátko mrknúť do kníh a let the party started!
17. október 2008, vlak z Bratislavy do Partizánskeho
Prostriedky verejnej dopravy sú tradičné a osvedčené miesta na produkciu „kvalitného“ literárneho materiálu. Teda aspoň pre mňa. Sú síce aj iné alternatívy, ako si spríjemniť tie dve hodiny... Sprvu som sa pokúsila sa učiť, riešila som s ujom Mrázom jedno neveselé articulatio na hornej končatine, ale Ľubo je hlučnejší ako Damien Rice v mojom prehrávači a jeho monológy ma neskutočne rozptyľovali.
Takže čo sa stalo? Party v Unique bola nad očakávania skvelá. DJ sa prekonal, hral perfektnee a so Zuzkou, Dankou a Orim sme si to patrične užili. Dokonca som spoznala Dankiných spolužiakov z VŠMU a (nielen) v mojej pamäti ešte na poriadne dlhý čas zostanú tanečné kreácie budúceho herca Dana. Nemalo chybu :D
Priamo v deň mojich narodenín sme konečne mali kurz prvej pomoci v nemocnici!! Aj keď spočiatku sa nám zdalo, že celé praktikum prebehne v garáži, kde bolo asi 40 sanitiek a páchlo / voňalo to tam benzínom, nakoniec sme skončili v perfektne ozvučenej miestnosti (viva la domáce kino), pozreli sme si edukatívny, ale nie nudný film a šli sme naspäť domov. Teda vlastne na intráky :D Po ceste z Antolskej sme stretli nenormálne veľa Poliakov, ktorí aj tak v ten deň prehrali, ale dobrá nálada ich pravdepodobne neopustila.
Včera bol úplne klasický štvrtok, Ráno som dlho spala a potom som sa tešila na telesnú, že si konečne zahrám volejbal a vybijem nahromadenú energiu pozitívnym a konštruktívnym spôsobom. Čiže športom :P Ale človek mieni a pani asistentka mení a tak sme namiesto panikárenia pod sieťou dostali do rúk rakety s úmyslom, aby sme sa priučili základom tenisu. Ach, keby to niekto natáča na video a dá na youtube, budem sa dobrovoľne do konca života hanbiť :D A nebudem sama.
Večer som na biole riešila také milé malé zvieratko s nickom Trichomonas Vaginalis. Uha, keby ste vedeli, čo vám tento usmievavý jednobunkáč dokáže povyvádzať „tam dole“.... beda vám ak sa nakazíte! Duševne rozhodená príznakmi ochorenia som sa vydala do Tesca spraviť základný shopping, kúpiť si jogurtík, chlebík, polievočku :D a nejako som to časovo nezvládla, čo sa mi vypomstilo pomerne krutým spôsobom – zmokla som ako sirota. Najprv som si myslela, že ten najväčší lejak sa mi podarí prečkať pod malým (ale suchým) výklenkom na Námestí SNP, ale potom som sa ako cvok rozbehla na Zochovu a úplne (!!!!) premočená som nastúpila na 31. Z vlasov mi kvapkala voda, šofér ma privrel do dverí... a na intráku som nemala ubytovaciu kartičku a SBSkár ma nechcel pustiť hore.. ach, smutno, až takmer do plaču mi bolo. Ale potom som si dala blahodarnú horúcu sprchu v spoločnosti vanilkového gélu, umyla si vlasy a odrazu bolo všetko v pohode.
Večer som bola s Mimou, jej kamoškami Zuzkou a Di, so Strmom, Marekom a Jožom Jakubíkom v čajíkovni a k mojim obľúbeným nápojom sa okrem čokoládového yogiho pridal ešte tzv. Francúzsky bozk. Mňam!!
Takže ďalší zaujímavý týždeň v akademickom prostredí za mnou. Ten budúci bude trochu v znamení zápočtoviek z anatky a bioly, ale to k tomu patrí, nie? A možno už KONEČNE pôjdem čajíkovať s revom :)
A len tak mimochodom, už sme na 3,47% lekári! (som zvedavá, dokedy ma to ešte bude baviť počítať).
Bonus na záver: dialóg medzi Simonkou a mnou (milujte situačný humor)
Ja: Ináááák, vieš aký je v Aure zlatý čašník?
Simonka: To vážne?
Ja: Jasné, vyzerá skoro ako ten spevák zo Simple Plan :P
Simonka: Čo si chorá, veď ten je hnusný!!
Ja: ????
Simonka: Jáj! Ja som počula že Simply Red.
3 komentáre:
tesi ma moc, ze sa ti dari a mas sa dobre. prijemne sa tie tvoje zazitky citaju. ja mam nejake cudne obdobie, skola bezi, praca nebezi ako by mala, s vela ludmi sa nestretavam.. je to nejako malo, na to ze som student a v londyne. chcelo by to nejaky pozitivny impulz. vrcholy mojich dni su asi dobre jedlo co si navarim a diely how i met your mother. dnes som videl celu druhu seriu.
wow, no o tom seriale how i met your mother mi stale basni aj maros... ked uz to ma dve pozitivne recenzie, asi si to niekedy pozriem...
lupe, tie tvoje zazitky su uplne super... niekedy sa zda, akoby ani pre normalneho cloveka nebolo tolko funny situacii moznych, ze to sa stava len tebe :)
a to este nevies o prihode s dedkom v elektricke, o "svalnatej guli" a tak daleeeej :D
Zverejnenie komentára