9. október 2007, Šturák – VBB 748
Je takmer desať hodín večer, sedím si tu v maličkej internátnej izbe s notebookom na kolenách. Simonka šla pozrieť, ako sa majú druháci a ja som sa rozhodla že si tu pekne v pokoji zamiesim na pekný blogpost. Totiž, až v takom úplnom pokoji nie som, lebo po dlhom čase máme v Unique medikovicu, čo v praxi znamená, že takmer celá naša študentská obec na LFUK sa vyzlečie z bielych plášťov, pozhasína svetlá v praktikárňach, prestane mojkať univerzitné mačky (fakt, na fakulte máme asi 40 mačiek, ktoré sa vždy kŕmia takým podivným čerstvým mäskom), poodhadzuje učebnice anatómie, internej a chirurgickej propedeutiky, ba čo viac, aj patofyziológie (!!!!!) a vrhne sa strmhlav do víru života.
Nikdy by som neverila že to poviem, ale úplne vážne som nesmierne rada, že som dostala intrák na Šturáku. OK, tá izba je dosť desná, SBSkári sú otravní a divne na nás kukajú keď ideme v teplákoch na volejbal, ale na druhej strane, mám tu všade blízko. Dva veselé vysokoškolské kluby (elam + unique), kamarátov na vedľajších intrákoch, telocvičňu, corner shops (mňaaaaaam nanuky do ruky!!!), dokonca v prípade núdze aj pastoračné centrum (dnes sme tam stretli dvoch prečudesných chalanov keď sme si boli zahrať kalčeto.. ).
Mimochodom, čo sa chalanov týka, v prváku na LFUK je bilancia „použiteľní vs. nepoužiteľní“ dosť biedna. Máme tam zopár veselých komunikatívnych tipov, sú to väčšinou chlapci východniari, jedného emáka, cca dvoch, ktorých tipujem na gayov. Ďalej by sa našlo pomerne hojné zastúpenie metrosexuálov, ako príklad uvediem jedného, ktorý si denne žehlí svoje dvojcentimetrové vlásky, potom si ich vygeluje, prečeše si koziu briadku a ide na prednášku navoňaný ako konvalinka. V posluchárni občas sedáva aj zopár neoromantikov, to sú takí tí večne zasnení, do blba hľadiaci modrookí, sladkí, usmievaví a pomerne čudní chlapci a celú skupinu uzatvárajú podivné nezaraditeľné, maximálne neprístupné študijné tipy, zrastené pečeňou s učebnicami a skriptami.
Netvrdím, že my ostatní sa neučíme.. Práve naopak L Na jednom cviku za hodinu preberieme 20 strán z knihy, mrte latinských výrazov, ktoré sa niekedy treba namemorovať ako telefónny zoznam, potom musíme vypracovať „omaľovánky“, protokoly na biofyziku, naučiť sa prebraté učivo z bio-prednášky a potom ešte rýýýýchlo utekať na Antolskú (t.j. na úplne opačný koniec Bratislavy), aby sme sa aspoň trochu priučili prvej pomoci. Mimochodom, vedeli ste, že sledovanie pulzu je neefektívne, zavádzajúce a zastarané?
Niekedy mi je normálne ľúto, že neštudujeme všetci v jednom meste. Stretávali by sme sa, chodili by sme do čajíkovne na čokoládového yogiho a mätovú šišu, nemuseli by sme vôbec netovať, lebo by stačilo vyjsť za rok a porozprávať sa z očí do očí. Potom by sme sa šli blázniť do klubu a nakoniec totálne vyfľusnutý zaľahli na intráku do izby. Možno by sme si neboli takí vzácni ako teraz keď sa stretneme, ale ja by som vážne chcela zažiť všetky tie veselé chvíle aj s vami J
Ach... no, dosť bolo nostalgie, treba žiť pre dnešok, takže teraz zatváram laptop, idem sa obliecť a letím za medikmi J
P.S. Verejne a nahlas sa chcem poďakovať nasledovným ľuďom: rodičom, za to, že ma podporujú po všetkých stránkach. Zuzke a Orimu, že s nimi môžem chodiť čajíkovať a za to, že mi včera navarili také skvelé cestovinky. Filipovi za to, že som vďaka nemu zistila, že klavír v Aure je rozbitý a aj za to, že som si uvedomila, že ja Farme by som asi skapala. Chalanom z FIIT za to, že k nim napriek internátnemu poriadku ŠD Mladosť môžem zavítať. Matúšovi za to, že na mňa v UK myslí a za to, že mi vždy povie, že skvelo vyzerám. Simonke za to, že je nám na intráku tak dobre. Barči, lebo je taká super a vždy pozitívne naladená J Alžbetke, lebo mi dala nádej, že aj ja dostanem raz takú krásnu internátnu izbu ako má ona. Lukášovi za to, že je strašne super sem tam stretnúť starú známu tvár ako sa ponáhľa na výťah vo VBA. Revovi, lebo sa teším na meeting v Aure. Tetám vrátničkám, ktoré pozerajú Ordináciu v ružovej záhrade a majú ťažko v paži :-P
10. október 2008, vlak z Bratislavy do Partizánskeho
Po miernych organizačných komplikáciách konečne sedím vo vlaku domov s Ľubom a takou neznámou slečnou, ktorá pije McDonalds nápoje, čím mi je neskutočne ľudsky sympatická. Po včerajšej medikovici sa mi prekvapujúco nechce spať, nie som ani unavená ani vyčerpaná. Celá akcia bola pre mňa pomerne „soft“, šla som sa tam v podstate len stretnúť so spolužiakmi a zatancovať si, na rozdiel od niektorých ľudí, ktorí to pochopili ako šancu na poriadnu rozbíjačku.
Každopádne, bolo skvelo. Medici sú podľa všetkého národ veselý a radi sa bavia J Aj keď sám DJ Sanchez niekedy udivoval svojim playlistom (zmixoval dokopy Sweet dreams a Get the party started), ale zaspievať si z plného hrdla s kolegami z biofyziky „....je to možné, aby si miloval aj nemožné dievča??“ má niečo do seba.
Samostatnou kapitolou sú zahraniční študenti z destinácií Turecko a ďalej na východ... otravní a čudní, ale zase ak si niekto akútne potrebuje zdvihnúť poklesnutú hladinu sebavedomia, tak to s nimi môže skúsit. Neodporúčam.
Trochu som si aj pospomínala na starých známych, najmä vtedy, keď ujo Sanchez zahral Rihannu – Please Dont Stop The Music a hneď za tým When I Grow Up od Pussycat Dolls J
Teraz sa opäť teším domov, dúfam že môj víkendový pobyt prebehne pokojne a aj si trochu oddýchnem. Aj keď... anatka a biofyza volajú. Fuha...
Je takmer desať hodín večer, sedím si tu v maličkej internátnej izbe s notebookom na kolenách. Simonka šla pozrieť, ako sa majú druháci a ja som sa rozhodla že si tu pekne v pokoji zamiesim na pekný blogpost. Totiž, až v takom úplnom pokoji nie som, lebo po dlhom čase máme v Unique medikovicu, čo v praxi znamená, že takmer celá naša študentská obec na LFUK sa vyzlečie z bielych plášťov, pozhasína svetlá v praktikárňach, prestane mojkať univerzitné mačky (fakt, na fakulte máme asi 40 mačiek, ktoré sa vždy kŕmia takým podivným čerstvým mäskom), poodhadzuje učebnice anatómie, internej a chirurgickej propedeutiky, ba čo viac, aj patofyziológie (!!!!!) a vrhne sa strmhlav do víru života.
Nikdy by som neverila že to poviem, ale úplne vážne som nesmierne rada, že som dostala intrák na Šturáku. OK, tá izba je dosť desná, SBSkári sú otravní a divne na nás kukajú keď ideme v teplákoch na volejbal, ale na druhej strane, mám tu všade blízko. Dva veselé vysokoškolské kluby (elam + unique), kamarátov na vedľajších intrákoch, telocvičňu, corner shops (mňaaaaaam nanuky do ruky!!!), dokonca v prípade núdze aj pastoračné centrum (dnes sme tam stretli dvoch prečudesných chalanov keď sme si boli zahrať kalčeto.. ).
Mimochodom, čo sa chalanov týka, v prváku na LFUK je bilancia „použiteľní vs. nepoužiteľní“ dosť biedna. Máme tam zopár veselých komunikatívnych tipov, sú to väčšinou chlapci východniari, jedného emáka, cca dvoch, ktorých tipujem na gayov. Ďalej by sa našlo pomerne hojné zastúpenie metrosexuálov, ako príklad uvediem jedného, ktorý si denne žehlí svoje dvojcentimetrové vlásky, potom si ich vygeluje, prečeše si koziu briadku a ide na prednášku navoňaný ako konvalinka. V posluchárni občas sedáva aj zopár neoromantikov, to sú takí tí večne zasnení, do blba hľadiaci modrookí, sladkí, usmievaví a pomerne čudní chlapci a celú skupinu uzatvárajú podivné nezaraditeľné, maximálne neprístupné študijné tipy, zrastené pečeňou s učebnicami a skriptami.
Netvrdím, že my ostatní sa neučíme.. Práve naopak L Na jednom cviku za hodinu preberieme 20 strán z knihy, mrte latinských výrazov, ktoré sa niekedy treba namemorovať ako telefónny zoznam, potom musíme vypracovať „omaľovánky“, protokoly na biofyziku, naučiť sa prebraté učivo z bio-prednášky a potom ešte rýýýýchlo utekať na Antolskú (t.j. na úplne opačný koniec Bratislavy), aby sme sa aspoň trochu priučili prvej pomoci. Mimochodom, vedeli ste, že sledovanie pulzu je neefektívne, zavádzajúce a zastarané?
Niekedy mi je normálne ľúto, že neštudujeme všetci v jednom meste. Stretávali by sme sa, chodili by sme do čajíkovne na čokoládového yogiho a mätovú šišu, nemuseli by sme vôbec netovať, lebo by stačilo vyjsť za rok a porozprávať sa z očí do očí. Potom by sme sa šli blázniť do klubu a nakoniec totálne vyfľusnutý zaľahli na intráku do izby. Možno by sme si neboli takí vzácni ako teraz keď sa stretneme, ale ja by som vážne chcela zažiť všetky tie veselé chvíle aj s vami J
Ach... no, dosť bolo nostalgie, treba žiť pre dnešok, takže teraz zatváram laptop, idem sa obliecť a letím za medikmi J
P.S. Verejne a nahlas sa chcem poďakovať nasledovným ľuďom: rodičom, za to, že ma podporujú po všetkých stránkach. Zuzke a Orimu, že s nimi môžem chodiť čajíkovať a za to, že mi včera navarili také skvelé cestovinky. Filipovi za to, že som vďaka nemu zistila, že klavír v Aure je rozbitý a aj za to, že som si uvedomila, že ja Farme by som asi skapala. Chalanom z FIIT za to, že k nim napriek internátnemu poriadku ŠD Mladosť môžem zavítať. Matúšovi za to, že na mňa v UK myslí a za to, že mi vždy povie, že skvelo vyzerám. Simonke za to, že je nám na intráku tak dobre. Barči, lebo je taká super a vždy pozitívne naladená J Alžbetke, lebo mi dala nádej, že aj ja dostanem raz takú krásnu internátnu izbu ako má ona. Lukášovi za to, že je strašne super sem tam stretnúť starú známu tvár ako sa ponáhľa na výťah vo VBA. Revovi, lebo sa teším na meeting v Aure. Tetám vrátničkám, ktoré pozerajú Ordináciu v ružovej záhrade a majú ťažko v paži :-P
10. október 2008, vlak z Bratislavy do Partizánskeho
Po miernych organizačných komplikáciách konečne sedím vo vlaku domov s Ľubom a takou neznámou slečnou, ktorá pije McDonalds nápoje, čím mi je neskutočne ľudsky sympatická. Po včerajšej medikovici sa mi prekvapujúco nechce spať, nie som ani unavená ani vyčerpaná. Celá akcia bola pre mňa pomerne „soft“, šla som sa tam v podstate len stretnúť so spolužiakmi a zatancovať si, na rozdiel od niektorých ľudí, ktorí to pochopili ako šancu na poriadnu rozbíjačku.
Každopádne, bolo skvelo. Medici sú podľa všetkého národ veselý a radi sa bavia J Aj keď sám DJ Sanchez niekedy udivoval svojim playlistom (zmixoval dokopy Sweet dreams a Get the party started), ale zaspievať si z plného hrdla s kolegami z biofyziky „....je to možné, aby si miloval aj nemožné dievča??“ má niečo do seba.
Samostatnou kapitolou sú zahraniční študenti z destinácií Turecko a ďalej na východ... otravní a čudní, ale zase ak si niekto akútne potrebuje zdvihnúť poklesnutú hladinu sebavedomia, tak to s nimi môže skúsit. Neodporúčam.
Trochu som si aj pospomínala na starých známych, najmä vtedy, keď ujo Sanchez zahral Rihannu – Please Dont Stop The Music a hneď za tým When I Grow Up od Pussycat Dolls J
Teraz sa opäť teším domov, dúfam že môj víkendový pobyt prebehne pokojne a aj si trochu oddýchnem. Aj keď... anatka a biofyza volajú. Fuha...
4 komentáre:
Lucka! Mala by si pisat kazdy tyzden aspon jeden blogpost! Milujem ich citat.
Na koho si si spomenula pri when i grow up?:)
Dakujem za spomenutie v texte, som poteseny a pocteny.
na teba som si spomenula predsa!! uplne vazne, hrali to presne o polnoci stredoeuropskeho casu :))
ja viem, ja viem, len som to potreboval pocut:D:D
ja som si dnes spomenul na skvele casy stuzkovej a ozvien ked som pocul apologise
raz budem asi lutovat ze som nesla s tebou na medinu :) som rada ze sa mas dobre... a tiez by som si veeeelmi rychlo zvykla na spolocnu zabavu... takto... jedine mozem povedat zidi niekedy cez vikend z vysin kolacna do tej diery pod nim :) a stretneme sa
Zverejnenie komentára