nostalgicko depresivno stastna nedela

Som sa rozhodla prispieť svojou troškou do internetového priestoru.
Ľudkovia.. Poznáte ma a teda asi viete, že nedele boli častokrát mojou achillovou pätou. Dlho som nemala toľko zmiešaných pocitov ako včera. Vďaka mojej láske (neuveriteľný pokrok po mojej tienistej minulosti, ale evidentne na každého raz dôjde) sa mi vyhýbali všetky negatívne pocity. Ale občas sa niečo poserie. Tradičné vyrábanie problémov vo vzťahu, to si nezaslúži ani opis, lebo by sa to zvrhlo v babský keckrúžok a Matúško by ma zmazal:-D.

Našťastie mi zavolala Nelly a zašli sme na kus reči. Čakala ma pri vchode a ako sme si vykračovali smerom k Charliesu koho sme nestretli! Peťko Holák si svojím neobvyklým krokom rozrážal podvečerný tridsaťstupňový vzduch. Mieril priamo k nám. Na tretí raz som prelomila jeho zastretý pohľad. Dali sme sa do reči. Potešilo ma to, napokon nevidela som ho od matury.
A tuna sú výsledky našich zvedavých otázok: už má intrák, chystá sa na koncert Iron Maiden, momentálne nebrigáduje a bol s Patrikom na pivo.

V ten večer som dlho sedela s krtkom a bolo to strašne fajn. Dokonca ma náhoda zaviala aj k Evičke. Dnes letela do Nemecka, takže som si v duchu gratulovala,že som ju stihla vidieť aspoň na pol hodinu po vyše mesiaci. Od nej ma vyzdvihol macko a išli sme domov. Nebyť toho vstávania na dnešnú rannú by to bol perfektný nedeľný večer.

Apropo moja robota:-D Jeden by si pomyslel, ak pracuješ vo firme (Yazaki Prievidza) vo výstupnej kontrole (de facto posledný článok linky na výrobu auta GAZ, ktoré máte šancu zahliadnuť v Matičke Rusi), tak máš kopec roboty. Na konci zmeny som nestíhala, to je pravda (keďže mi zdrhla kvalitárka s metrom) ale na zajtra si beriem týždeň a krížovky. Ešte musím poreferovať o zaujímavom zložení brigádnickeho týmu na mojom pracovisku. Mnoho punkerov (proti gustu žiaden dišputát ako sa vraví ale podväzky do závodu.. to je proste pecka), jeden emo satanista, Poliaci, Lotyši, chudobní študenti a asi 10 pôvodných pracovníkov.

No nič končím, zajtra idem zase na rannú. A podaktorým musím pripomenúť, že vstávanie na tábor okolo siedmej je ešte veľmi benevolentné. Ja vstávam 4.45 :( Preto na mňa myslite ako aj ja na vás.